nechce sa mi to pisat cele odznova tak sem len skopirujem text kde je cely popis, ktory som pisal na svetelektro:
Dôvodom prečo bolo vyvinuté celé nasledovné zapojenie zosilňovača bolo odstránenie prechodového skreslenia v zosilňovačoch triedy "A" a "AB". Prechodové skreslenie vzniká, keď je prúd regulovaný v dvojčinnom zosilňovači raz jednou a potom druhou polovicou celého zosilňovača. Takže v podstate sú použité dve elektrónky pre "vytvorenie" celej sínusovky, jej kladnej aj zápornej polvlny. Problémom je, že celú úlohu vytvorenia tejto sínusovky preberá výstupný transformátor(VT). V štandardnom push-pull zapojení, vinutie vo VT vinuté dvoma rozdielnými smermi z ktorých je odoberaný prúd elektrónkami a prúdom zo zdroja prichádzajúcim presne v strede tohoto vinutia je dobrým stavebným kameňom pre vytvorenie celej vlny sínusovky. Celý problém ale spočíva v tom, že ak chceme aby koncový stupeň prenášal veľmi dobre aj vysoké frekvencie(VF), potrebujeme aby medzi týmito dvoma polovicami vinutia nebola žiadna kapacita. Teoreticky aby sme kapacitu úplne eliminovali potrebovali by sme tieto dve polovice vinutí nejako fyzicky odeliť, napr. dvoma rozdielnymi transformátormi čo nie je z hľadiska praktickosti reálne. V štandardnom VT kapacita medzi týmito polovicami vinutí primáru má za následok, že sa prúdy pri VF "skratujú" cez túto kapacitu, a preto je prenos VF dosť obmedzený. Ak by sme sa pozreli cez osciloskop ako sa takýto transformátor správa pri VF, našli by sme v strede sínusovky pri prechode nulou maličký zúbok = prechodové skreslenie. Toto vznikne vtedy, keď jedna z elektrónok prestane odoberať chvíľkovo prúd, čo ma za následok, že tok magnetického poľa v transformátore čiastočne "zmizne" okolo vinutia ktorým tiekol prúd. A pretože obidve vinutia nie sú z obidvoch polovíc presne 100% rovnaké nemôžu preniesť túto sínusovku dokonale a vznikne chyba. Keď ani samotný primár teda nedokáže túto sínusovku v transformátore elektromagneticky "vytvoriť" logicky nemôže byť prenesená ani na sekundárne vinutie transformátora a tým pádom na výstup zosilňovača. Teoreticky ak by mal zosilňovač veľa vrstiev primárneho vinutia prekladaných so sekundárom síce by klesla rozptylová indukčnosť ale narastala by kapacita, takže od istého bodu by to už bolo kontraproduktívne. To ale to nerieši podstatu problému. Tento problém a fenomén nebolo možné nijako inak obísť až do vynálezu McIntoshovho zapojenia.
Pretože ak by sme vo VT znížili počet závitov aby sme dosiahli lepšiu rovnováhu a pomer polovíc primáru dokonale k 1:1, závitov by nebolo dostatok pre dostatočnú indukciu a tak dobrý prenos nízkych frekvencií. Ak by sme ale navýšili počet závitov pre vysokú indukciu a dobrý prenos nízkych frekvencií zase by vo VT už bolo priveľa závitov a tým pádom neboli by už v tak dokonalom pomere 1:1 a mali rozdielnu dĺžku, pretože obvod každého vinutia je rozdielny. Laik by povedal že teoreticky by bolo možné vinúť tieto dve polovice primáru bifilárne a zapojiť ich symetricky. Áno bolo by to možné a vinutia by boli rovnaké, ale zase kapacita medzi polovicami vinutí by bola tak obrovská, že takýto VT by mal veľmi úbohú frekvenčnú charakteristiku, pretože medzi drôtmi by bol absolútne rozdielny AC potenciál a vplyv kapacity by bol extrémny. Okrem iného v takom vinutí by mohlo ľahko dôjsť k prierazu a medzizávitovému skratu, hlavne pri odpojení záťaže kedy by rozkmit na primárnej strane predstavoval možno aj 1kV alebo viac.
Postupným vývojom a vylepšovaním rôznych zapojení vývojári z McIntoshu vymysleli geniálny nápad ako celý tento problém eliminovať. Ak použijú polovicu primáru v anóde jednej elektrónky a druhú polovicu v katóde druhej elektrónky, odstránia problém nerovnakosti oboch polovíc symetrického vinutia, pretože sa bude jednať akoby o jedno súvislé vinutie medzi týmito dvoma elektrónkami a tým odstránia problém nerovnakosti týchto dvoch vinutí. (niečo ako ciclotron). Potom ale po mnohých pokusoch vymysleli ďalšiu geniálnosť použiť toto zapojenie symetricky, a to tak že navinuli transformátor bifilárne dvoma dôtmi súčasne a mali teda 2x symetrické primárne vinutie. Týmto dosiahli to, že v tomto zapojení bola teda jedna polovica transformátoru v katóde jednej elektrónky a zároveň v anóde druhej elektrónky a naopak. Bifilaritou oboch vinutí docielili, že tieto dve primárne vinutia (nie polovice symetrických vinutí!) boli absolútne totožné, magneticky aj kapacitne! Týmto klesla rozptylová indukčnosť medzi vinutiami na zopár mikro Henry. V bežnom VT je to zopár mH. Takže tým ako je vinutie a zapojenie elektrónok usporiadané vo VT, ma za následok to, že kapacita medzi vinutiami má na rozdiel od bežného zapojenia pozítívny vplyv na frekvenčný prenos a dokonca podporuje tento prenos VF.
Týmto zapojením je uskutočnená požiadavka dokonalej náväznosti oboch polovíc primárov. V tomto zapojení ak jedna z elektrónok prestane odoberať prúd (prechod nulou v sínusovke) nemôže elektromagnetické poľe samo skolabovať a stratiť sa ako v klasickom Push-Pull zapojení. Ako sa pohybuje z pozitívnej (alebo negatívnej) hodnoty, musí "budiť" alebo spĺňať prúd na budenie druhej elektrónky. V tomto VT sa teda podarilo eliminovať problém nerovnakosti polovíc primárneho vinutia na nulu, a obidve polovice sú elektricky absolútne prepojené a totožné a preto sa volá "Unity Coupled". Toto je hlavným dôvodom a príčinou tvorby celého tohoto zapojenia.
Toto zapojenie ale ponúka aj množstvo iných výhod alebo nevýhod. Tým, že je záťaž prerozdelená z 50% medzi katódu a 50% medzi anódu, dochádza tu skoro k 100% negatívnej spätnej väzbe, takže koncový supeň nemá skoro žiadne zosilnenie, len "dodáva prúd" signálu. Preto je tu potrebný budič schopný dodať okolo 200V RMS signálu pre budenie tohto stupňa. Táto lokálna spätná väzba má ale aj pozitívny účinok, a významne znižuje zaťažovací odpor celého koncového stupňa, čo buduje damping faktor alebo redukuje požiadavku na počet závitov potrebných pre primárne vinutie a znižuje skreslenie. Ďalšou nevýhodou je prítomnosť vysokého DC potenciálu medzi dvoma drôtmi bifiláru, medzi ktorými je 500V DC. Preto je potrebné použiť drôt s viacnásobnou izoláciou a najkvalitnejšie izolačné materiály. AC napätie medzi týmito dvoma drôtmi bifiláru je nulové a to v každom priebehu vybudenia. Koncový stupeň má vinutie v katóde a to znamená, že pri vybudení signálom je na tejto katóde rozkmit cca 200V RMS. Aby koncový stupeň v tomto zapojení fungoval efektivitou a zapojením ako pentóda, tak G2 mriežky jednej elektrónky sú budené z vinutia pre anódu druhej elektrónky a naopak. Týmto je dosiahnuté pentódové zapojenie, pretože pri vybudení bude G2 mriežka stále o cca 450-500V vyššie od momentálneho napätia na katóde a tým pádom vo vzťahu ku katóde bude jej hodnota konštantná.
Údaje ohľadom ako je vinutý samotný výstupný transformátor sa mi nepodarilo ani po veľmi dlhom pátraní nájsť, a preto som sa musel dostať až k jadru problému a pochopiť ako celý systém funguje. Po mesiacoch simulácií a návrhov som došiel k finálnemu návrhu VT. Moj VT má bifilárne vinuté dve primárne vinutia, ktoré sú obidve symetrické a s vyvedeným stredom. Vinuté sú s drôtom s dvojnásobnou izoláciou. Pre jednoduchosť a aj kvôli cene, má transformátor primárne vinutie rozdelené do troch sekcií prestriedané pomedzi dve sekundárne sekcie so spätnoväzobným (NFB) vinutím. Skundárne vinutie je vinuté už klasicky s odbočkami pre 8R a 16R reproduktory. Keďže spätná väzba je symetrická tak NFB vinutie je vinuté v jednej vrstve bifilárne a zapojené symetricky. Je bifilárne z viacerých dôvodov - pre lepšie pokrytie celej plochy(šírky) vinutia rovnomerne pre obidve polvlny signálu spätnej väzby (VF signál sa neprenáša až tak jadrom ako lokálnym magnetizmom v okolí dôtu), a tiež kvôli jemnému vplyvu kapacity tohto vinutia samého na seba, ktorá v tomto bifilárnom vinutí vznikne - jemne obmedzí VF proti kmitaniu. Jadro transformátoru je 40x40mm na magneticky orientovaných plechoch.
Vstupy:
Celý zosilňovač je od vstupu až po výstup celosymetrický vrátane symetrickej spätnej väzby. Preto aj vstupy do predzosilňovača sú buď symetrické alebo nesymetrické voliteľné prepínačom. V symetrickom režime nie je možná regulácia hlasitosti a pri tomto zapojení zosilňovač pracuje len čisto ako koncový stupeň, pretože sa rpedpokladá použitie kvalitného symetrického predzosilňovača ktorý už reguláciu obsahuje. V nesymetrickom režime je regulácia hlasitosti možná cez klasický zdvojený potenciometer, potom prichádza signál na vstup invertujúceho zosilnovača s ECC83 so silnou spätnou väzbou, ktorý signálu len otočí fázu. Týmto sa získa symetrický signál pre budenie koncového stupňa.
Predzosilňovač:
Na symetrickom vstupe koncového zosilňovača je prvý symetrický rozkmitový stupeň osadený s ECC803S, s celkom vysokým zosilnením. V tomto prvom stupni sú katódy uzemnené prostredníctvom stredu symetrického NFB vinutia. Po tomto rozkmitovom stupni nasleduje druhý rozkmitový stupeň osadený skvelou elektrónkou ECC85, ktorého zosilnenie je extrémne vysoké a je zosilnené pozitívnou spätnou väzbou branou z g2 mriežok koncových elektrónok. Keďže zavedením pozitívnej spätnej väzby stúpa výstupný odpor tohto stupňa, aby bol schopný vybudiť koncové elektrónky je potrebné tento signál posilniť. Ďalším stupňom je katodový sledovač, ktorý signálu už len dodá potrebný prúd pre vybudenie koncových elektrónok. Katodové sledovače sú priamo viazané na koncové elektrónky aby v ceste signálu bolo čím menej kapacít z dôvodu fázy pre celkovú nfb(čím viac kondezátorov tým horšia fáza pre nfb), takže ich výstup je posunutý na hodnotu cca -60V aby koncovými elektrónkami tiekol správny kľudový prúd cca 30-50mA. Kľudový prúd je fixne nastavený odporom. Aby tento katodový sledovač mohol preniesť signál s rozkmitom 200V RMS, je potrebné jeho "zem" umiestniť ešte o to nižšie, v mojom prípade to je -370V. Aby sledovač prežil rozdiel napätí medzi anódou a "zemou" katódy, je chránený 200V zenerkami. Potom už nasleduje celý koncový stupeň, ktorého funkciu som popísal vyššie.
Technické parametre, ktoré som zatiaľ nameral:
Maximálny výkon pri budení jedného kanálu =100W. Pri budení oboch kanálov súčasne 2x72W. Celkové skreslenie THD do výkonu cca 25W je pod 0,1%, pri výkone 50W je to cca 0,18%. Pre kvalitnejsie meranie fr rozsahu potrebujem kvalitnejšie pristroje...len hruby odhad cez osciloskop a generator, tak to vyzera na cca 50kHz pri -3dB s plynulym poklesom az po 200kHz, bez rezonancneho peaku. Ale kvalitou mojho generatoru si niesom isty v tychto frekvenciach, takze ked to pomeram na niecom kvalitnejsom napisem to sem. Celý zosilňovač fungoval na prvé zapojenie až na zopár chýb pri káblovaní vstupov čo som hned opravil. Zosilňovač fungoval dobre, ale jemne kmital a na výstupe mal 1V RMS pri fr. niekoľko Mhz, toto som poriešil boucherotom a bol kľud. Čo sa týka zosilňovača samotného, tak ma až neuveriteľne nízke skreslenie v celom výkonovom pásme. Limitácia je tiež veľmi charakteristická a na osciloskope pripomína skôr tranzistorák ako elektrónkač.
Prikladám aj schému:
takze im stacia uz len dva droty 
Nahrát obrázek