KT88 SE lampac (Stránka 6 z 7)

... o velikosti, která by se dala odhadnout krejčovským metrem z obrazovky osciloskopu .

co takhle pro zacatek zkusit toto:
http://diyaudioprojects.com/Schematics/ … lifier.png

Nj dik. Ano ta dvoulampovka je srandovna, male zosilnenie, ziadna spatna vazba atd...blud. Na diy audio.com to inak stavalo obdivuhodne vela ludi... asi kvoli jednoduchosti.

Maras to vidi spravne, ambicie mam vysoke Finalnu schemu ako to spravim uz mam nakreslenu aj odsimulovanu, zatial to funguje. Uvidi sa aka bude realita. Ake to bude zapojenie sem schvalne nedam a bude to prekvapenie. Prezradim len, ze to bude velmi netradicne riesenie... coskoro snad zacnem s navrhom DPS. Casu mam cim dalej tym menej tak sa uvidi, snad to po veceroch nejak dam dokopy cim skor

Ještě asi připadá do úvahy 6n6p.

nebo 1 a pul, podle toho, jestli stereo nebo mono

kudlibabka - jeste usmernovacka, ze?

dalsi progres... uz vrtam chassis, ale je na tom prace ako na kostole, takze piplacka, aby vsetko pasovalo.. :-/

konecne slniecko sa po dlhom case predsa len ukazalo, takze sa moze finisovat ...

Tak a je to hotove...

Popis zapojenia:

Vstup je klasicky privedený na logaritmický potenciometer 2x50k, odtiaľ cez kondenzátor 3,3uF na vstupnú časť zosilňovača. Táto vstupná časť ma jedinú úlohu a to vytvoriť čím väčší rozkmit/zosilnenie pri čo najlepšej symetrii signálu a tým pádom aj pri čo najnižšom skreslení. Na toto som použil pentódu EF86. Návrh tejto časti zosilňovača bol najtvrdším orieškom, ale nakoniec s veľmi priateľnými výsledkami. Aké faktory vplývajú na čo najnižšie skreslenie tohto stupňa si nechám pre seba, pretože mi trvalo fakt veľmi dlho pochopiť podstatu problému. Tento stupeň je napájaný napätím cca 365V, má zosilnenie 300x a aj bez spätnej väzby má veľmi nízke skreslenie. Na vybudenie koncového stupňa je potrebné napätie cca  40V pk-pk ale zosilnenie preampu je schválne vyššie, aby ostal priestor aj pre nejakú celkovú spätnú väzbu. Tento rozkmitový stupeň pracuje do veľmi ľahkej záťaže, ktorú predstavuje katodový sledovač osadený s Tesla ECC802S. Katodový sledovač má nízkoimpedančný výstup pre budenie koncovej elektrónky, takže len ďalej posúva signál z EF86 ale dodáva mu potrebný prúd, okrem iného trochu uberá rozkmit o cca 5-10%. Katodovým sledovačom tečie prúd cca 4mA pri napätí 260V (anoda-katoda) čo predstavuje 1W. Prúd by sledovač zvádol aj vyšší, prípadne aj vyššie napätie, pretože ECC802S má povolenú stratu 2,75W ale pri simuláciach sa ukázalo že ani vyšši prúd, ani napätie neprinášalo zlepšenie parametrov, skôr naopak. Pracovný bod je nastavený v akomsi "ekvilibriu" , kde sú dosiahnuté čo najlepšie parametre a najnižšie skreslenie.  Celý budič /katodový sledovač je priamo viazaný na koncovú KT120, jediné čo stojí v ceste signálu medzi budičom a koncovou elektrónkou je odpor 1k5, ktorý zamedzuje VF osciláciam. Kľudový prúd je preto fixne nastaviteľný privedením záporného predpätia cez g1 mriežku katódového sledovača. Aby toto mohlo byť uskutočniteľné a na katódovom sledovači mohol byť nastavený pracovný bod, musí byť katódový sledovač opretý o ešte "zápornejšiu" zem ako je toto predpätie. Preto je katódový sledovač "uzemnený" do napätia  -133V. Potom je záporné predpätie pre g1 mriežku sledovača brané z odporového deliča, ktorý tvorí aj viacotáčkový trimer. Týmto sa nastaví presná hodnota záporného predpätia pre katódový sledovač aj pre koncovú elektrónku. Výhodou tohto zapojenia je absolútne presná regulácia kľudového prúdu, ktorá reguluje súčasne prúd pre budič aj pre koncovú elektrónku, takže tvorí akoby jeden ucelený komplex. Ak nastavím vyšší prúd koncovou elektrónkou nastavím aj vyšší prúd pre katodový sledovač...

Koncová elektrónka KT120 pracuje v ultra-lineárnom zapojení do záťaže 5000R s prúdom 120mA pri napätí cca 390V čo predstavuje výkonovú anódovú+G2 stratu cca 47W. V katóde koncovej elektrónky je odpor 1R/5W, ktorý slúži len na meranie kľudového prúdu. Odbočka pre ultralineár je v 43% vinutia primáru vystupného transformátoru a G2 mriežka je z tejto odbočky napájaná cez odpor 100R/3W pre zabránenie VF oscilácií.. So sekundárnej časti VT sú výstupy pre 4R a 8R reproduktory a z 8R odbocky jeešte vedená cca 17dB celková negatívna spätná väzba do rozdelenej katódy EF86, ktorá ešte viac linearizuje celé zapojenie. Výstupné transformátory sú z TBP Blatná, osadené 0,35mm orientovanými plechmi a značne predimenzovaným jadrom.

Napájací zdroj tvorí EI trafo s výkonom cca 200W, a obsahuje sekundárne napätia(pri záťaži) 305V/0,5A | 90V/0,1A | 2x3,15V/4A | 8V/2A. Koncové elektrónky sú žhavené striedavým napätím s uzemneným stredom. Žhavenie pre malé elektrónky je stabilizované s pomalým nábehom a nastaviteľným napätím na 6,3V s uzemneným "mínusom" pri poslednej elektrónke v reťazci. Hlavné anódové napätie je s pomalým nábehom a stabilizované s mosfetom a plne nastaviteľné. Naprázdno má zdroj 440V, pri záťaži toto napätie klesne na 410V, pre stabilizáciu je použitých cca 15V, takže výstupné transformátory sú napájané napätím cca 390-395V. Všetky stabilizátory/tranzistory sú našrubované na spoločný eloxovaný chladič KEA300 s dĺžkou profilu 30mm. Asi najväčší technický problém pre mňa nakoniec bolo odizolovanie tranzistorov od tohto chladiča. Skúšal som silikónové aj sľudové podložky, ale odizolovať púzdro TO220 s napätím 400V, je fakt veľký problém. Všetko o čo som sa pokúsil skončilo ako dokonalý priestrel o chladič. Zaoberal som sa hlbšie touto problematikou a na fóre diyaudio.com som objavil, že konkrétne TO220 ma s týmto problém už pri 250-300V z dôvodu že pri šrúbke je izolačná podložka pod tranzistorom s kúsok väčšou dierou ako samotná šrúbka (3,1mm), a tým pádom v tomto mieste je len "vzduch" ktorý má 1kV/mm, pri hrúbke podložky 0,15mm si už každý spočíta ako to potom dopadne. Skúšal som aj 4 rôzne druhy priechodiek na šrúbku ale stále som mal na chladiči voči zemi 400V.. sranda je že pri meraní merákom a kontrolách to bolo pekne odizolované, žiaden kontakt. Finálnym riešením boli keramické podložky a použitie tranzistorov v celoplastovom púzdre. Iróniou je že s tranzistormi s ktorými som mal izolačný problém ani nemuseli byť na chladiči, navrhol som to tak skôr z estetických dovodov, no netušil som že izolovanie bude až taký prúser, ale človek sa stále učí.

Celý zosilňovač je riešený na jednej, jednostrannej DPS, takže koncepcia je v podstate all-in-one. Na jednostrannú DPS sa mi už nevošlo žhavenie, takže je rozvedené káblami ponad DPS, čo je aj lepšie riešenie pre odstup brumu. Návrh DPS a vedenie zemí bolo veľmi zložité a trvalo mi veľmi  dlho premyslieť to tak, aby nedochádzalo k zemným sľučkám, minimalizoval brum, a pritom aby DPS bola praktická a vývody na káble boli na príslušných miestach...

Celá DPS je osadená na dištančných stĺpikoch pripájkovaných (žiadne viditeľné šrúbky z vrchnej strany zosilňovača) v kovovom chassis z 0,8mm zinkovaného oceľového plechu, strieknutého reaktívnou základnou farbou a potom čiernou matnou vrchnou farbou. Kryty na trafá sú to isté ako chassis a zároveň majú aj tieniacu funkciu a minimalizujú brum. Popisky sú robené vodolepkou.

Technické parametre
Vstupná citlivosť: 1V
Výstupný výkon: 2x12W @ 8R a 4R
Skreslenie THD: 0,03% pri 5W, 0,05% pri 12W
Frekvenčný rozsah: 20hz-20kHz (-0,5dB)

Tymto sa chcem aj podakovat Marekovi Borůvkovi za pomoc s niektorymi navrhmi...

a este fotky, dps a schema...