Nie je problém rozostriť fotografiu a potom ju naspäť kvalitne "doostriť". Tak to robia aj vo filmoch, kde zo štyroch rozmazaných štvorčekov "vyčarujú" dobre čitateľnú "ŠPZ-ku".
Sú fotoeditory (ja používam Zoner PS), v ktorých sa dajú nedostatky na fotografiách opraviť, či vyretušovať. Ale kto s tým niekedy pracoval, ten vie, že s úpravami treba narábať veľmi opatrne. Inak sa ľahko stane, že človek ani sám seba na vlastnej fotografii nespozná 
"Najlepšie" výsledky sú pri neznámych osobách, hlavne pri ženách s výrazným mejkapom.
kotel napsal:Tak u CD kvality je při zvuku 10kHz k dispozici jen pár bodů, takže každý upsampler musí nějak hádat.
Skús si otvoriť nejaký audio súbor v Audacity (je bezplatný). Napríklad WAV z CD s rozlíšením 16bit/44,1kHz. Zväč (rozzoomuj) si vlnu tak, že budeš vidieť jednotlivé vzorky. Vyber si úsek, kde sú výrazné (skokové) zmeny. Potom si zmeň v ľavo dole vzorkovaciu (projektovú) frekvenciu na vyššiu a urob export súboru do WAV. Odporúčam vybrať "kódovanie" na "32-bit float". Audacity vždy pracuje s 32 bitovým rozlíšením.
Keď si vyexportovaný súbor otvoríš a zväčšíš rovnaký úsek, uvidíš, že Audacity veľmi presne dopočítal chýbajúce vzorky. Vlna bude úplne plynulá s najmenšími detailami.
To isté dokáže aj SoX. Len určitou nevýhodou je, že musí pracovať v reálnom čase, čo si vyžaduje vyšší výpočtový výkon. Inak to nemusí byť také presné. (Aj) preto je vhodné prevzorkovávať na celé násobky pôvodnej frekvencie. Napríklad súbor s frekvenciou 44,1kHz prevzorkovať na 88,2kHz, 176,4kHz...
Niečo iné je však oprava vzoriek, či dokonca doplnenie chýbajúcich častí. Tu nejakým plošným filtrom neverím.
Napríklad odstránenie praskania na LP. Automatika nerozozná spoľahlivo "pukanec" od klepnutia paličkou, perkusií... Každé puknutie treba samostatne vyhľadať a vhodne zväčšiť (už to je niekedy dosť ťažké). Následne treba vybrať potrebný počet vzoriek pre opravu. Ten je v každom jednom prípade iný. Iný počet vzoriek dá iný výsledok. To žiadna automatika nezvládne.
Orezanie dynamických špičiek je ešte "tvrdším orieškom", tu si musí softvér už len vymýšľať. Ak sú však orezy malé, sú zarovnané len 3 - 4 vzorky, tak to ešte dá veľmi dobre zaobliť.
Práve mám "rozpracované" CD Na II. programe sna od Vargu, Hammela a Hladíka. Je to ešte tá vzácna edícia, ktorá vyšla spolu so Zelenou poštou v roku 1994, ktorú Soldán ešte úplne nezničil. Priemerný dynamický rozsah má 12dB. Ale aj na tomto CD už Soldán urobil diletantskú chybu, keď všetky sklady zarovnal na 0dB a spôsobil pritom aj orezy asi na polovici skladieb. Väčšinou je orezaných len zopár vzoriek, najhoršie dopadla skladba S chodníkom na chrbte, kde je odhadom vyše 50 orezov. Väčšinou sú zarovnané len 3-4 vzorky, ale sú aj orezy, kde je zarovnaných 6-7 vzoriek.
Ak je "vlna" symetrická a orez je krátky, stačí pre opravu vybrať len zarovnané vzorky. Ale často treba vyberať aj vedľajšie vzorky, či vyberať ich asymetricky, aby výsledná oprava pôsobila prirodzene. To tiež žiadna automatika nezvládne.
Umelá inteligencia je ako "cvičená opica". Len má viacej "vedomostí" (databázu s informáciami), vyššiu trpezlivosť, a hlavne oveľa vyššiu rýchlosť.
Nahrát obrázek