23. 9. 2026, 11:58
Teď , jsem zkoušel asi 9m RG179 na napětí, izolační stav na 1kV je vyšší než 20Gohmu, na tak tenkou tkaničku dost dobrý na konci byl ještě BNC. Kapacita 530pF.
|
AB2 Trifilar Unity-Coupled Monobloky
|
|
23. 9. 2026, 11:58
Teď , jsem zkoušel asi 9m RG179 na napětí, izolační stav na 1kV je vyšší než 20Gohmu, na tak tenkou tkaničku dost dobrý na konci byl ještě BNC. Kapacita 530pF.
23. 9. 2026, 12:02
Když jsem zkousel izolaci na 4kV, tak to spis šlehlo po povrchu, asi vlhkost. Tak akorat nechat větší kus izolace koukat na středu, až se to bude holit.
23. 9. 2026, 16:57
| úprava 23. 9. 2026, 20:03
dik za testy, dobre vediet
ja som zase minule skusal 0,1mm sludu na 5kV, dve ihly proti sebe je to neuveritelny material az ked som siel k okraju tak to slahlo po obvode ale cez sludu nic ![]() Mimochodom uz mam plechy a pomalicky davam dokopy krabicu, vecer sem hodim nejake fotky. Dnes som nitoval matice a vzdy som zatial najemnsie robil len M4, ale dnes som skusal aj M3 a hned na prvej sa mi podarilo utrhnut nytovaci trn dost som sa zlakol bola to strasna rana :o
23. 9. 2026, 20:32
Jestli jsou to takove ty dute nyty se zavitem, tak tam jsem snad nešel pod M6. Ale taky už byl ten trn se zavitem ožužlaný.
23. 9. 2026, 20:57
| úprava 23. 9. 2026, 21:05
Nizsie je spomenuta plecharina, konecne to nacrtne konkretnejsiu predstavu ako to zhruba bude usporiadane
(este to nemozem vsetko montovat dokopy lebo potrebujem navrtat diery na vystupne trafo a neviem kde budu takze musim pockat...) Vrchny plech bol najdrahsi z celej krabice (vela palenia laserom, je tam 344 dier )![]() Spodny plech ma menej a vacsich dier: ![]() Takto vyzera hlavny ram krabice, ktory spolu so zadnou stenou je jeden kus. Kazdy bok je vytvarovany tak, aby tvoril akoby dva pevne U profily. Do tychto som nanitoval (po cesky nanytoval ) M4 matice na ktore su upevnia tie velke DPSky:![]() Takto pojde uprostred tunel v ktorom bude ovladacia doska so softstartom a na tom celom budu sediet transformatory. Je to z nemagnetickeho nerezu: ![]() Vsetko mi dokonale sedi, a vsetko je premyslene tak ze na vsetko je vsade vyrez kde je potreba napr. tunel voci zadnej stene:![]() takze obidva spodne usi dokonale licuju a mozu sa prepojit spodnym krytom pre dodatocnu pevnost celej krabice... ![]() to iste na prednej strane, kde bude hlinikovy panel z QuickPanelu a spodny lem spodneho plechu aby mal kam zapadnut tak je na to vyrez ![]() ![]() Dlho som premyslal ako urobim distancne stlpiky vnutri tunela bez toho aby z hornej strany cokolvek pretrcalo (kvoli trafam) Bodovo zvarane som nechcel to by nebolo az tak presne, nakoniec som myslel ze narezem zavity a ufiknem ich alebo nieco, ale nakoniec som zvolil nitovacie M3 matice zo zapustnou hlavou: ![]() na tieto som potom vytlacil plastove stlpiky ktore presne zapadnu do nitovanych prstencov: ![]() takto bude lokalizovany softstart: ![]() Kedze na zdrojovej doske bude relativne tazky chladic ktory ma velku paku, chcel som ho nejak podopriet zo zadu co by zaroven bolo sucastou backplatu tohoto chladica Vymyslel som extra situovanu komplikovanu a velmi presne vymeranu vyztuhu, ktoru som nanitoval zapustenymi nitmi, tak snad nebude rypat do krycieho plechu... ![]() takto vyzera vyztuha: ![]() a na toto som obzvlast hrdy, ze mam ohyby a tolerancie vychytane natolko ze sa mi podarilo trafit na prvy pokus! Dokonaleeee!!! ![]() ![]() (ta jedna cesticka co tam vediet k vyztuhe je zem cez 100R odpor, este neviem ci ho tam dam alebo nie, pretoze to bude ukostrene takze odpor asi pojde prec)
24. 9. 2026, 5:46
| úprava 24. 9. 2026, 6:35
Perfektné!!!
Ale komplikované ako raketoplán
24. 9. 2026, 14:45
25. 9. 2026, 7:53
Willi, nádhera. Někdy mám pocit, že u tebe "cesta je cíl" přesně vystihuje tvoje projekty
25. 9. 2026, 8:07
"Finis coronat opus"
Tu to platí na 100% !
25. 9. 2026, 11:15
| úprava 25. 9. 2026, 11:19
Mam krasne a hlavne LACNE!!! popisky na zadnom paneli!
silk screen is dead... umela inteligencia mi poradila ze najlacnejsie bude potisk ktory sa vola UV DTF. Ja som to doteraz nepoznal a ani nevedel ze cosi take existuje a vobec by mi nenapadlo tym robit popisky Je to UV tlac na taku prenosovu foliu, ktora pismenkam podbije zo spodu dost silne lepidlo. Bezne sa to pouziva na ovela vacsiu grafiku ale s trochou opatrnosti sa daju urobit aj cca 3mm pismenka ![]() Tym ze UV tlac je trochu tucnejsia tak to dokonca aj ma taky relief a vyzera skoro identicky so sietotlacou. Odolnost zrejme bude slabsia, ale neplanujem to skrabat nozikom takze pre bezny info text to je super. Co je najvacsia bomba je ze to stoji cenovo 10x menej ako sietotlac. Kupoval som tu https://www.gobuprint.cz/ a maju skvely eshop, len som nahral grafiku a za par dni popisky doma za cca 200kc aj s dopravou... som velmi prekvapeny a strasne sa tesim ![]() (vidim ze na fotkach to je este trochu chlupate ako som to cistil utierkou... ) nazivo to nevidno
25. 9. 2026, 11:50
Plánuješ to nějak pojistit nástřikem laku nebo by to lak rozleptal?
25. 9. 2026, 12:05
nn netreba, drzi to velmi silno
26. 9. 2026, 18:45
Už jsem nad touto metodou popisků panelu vážně začal uvažovat, až jsem si při zvětšení všiml takových vlasových škrábanců, nebo co to je? To se mi vůbec nelíbí. Jde to odstranit?
26. 9. 2026, 19:07
"trochu chlupate ako som to cistil utierkou"
26. 9. 2026, 19:13
Ptám se: "jde to odstranit?"
26. 9. 2026, 20:28
to su zbytky lepidla z prenasacej folie ktore sa tahali ako zuvacka ked som ju odliepal, ano da sa to odstranit izopropylom. Po nalepeni to je kvoli tomu trochu lepkave a chyta to bordel kym to nezaschne…
inak pozeras sa na velmi silno priblizene 3mm pismenka… tie zbytky lepidla niesu z 50cm absolutne viditelne… Tu je po otreti izopropylom, ale nejak velmi to zatial suchat nechcem ![]() osadil som nejake konektory a ventilatory. Aby nahodou nic nerezonovalo vytlacil som este take podlozky z TPU
27. 9. 2026, 15:52
Takovej vytunënej Propisot. Lepší nez frezovane napisy od Q- panelu
27. 9. 2026, 19:52
| úprava 27. 9. 2026, 19:54
To vypadá dost dobře. Musím vyzkoušet. Přemýšlel jsem o UV tisku. Černý elox je v pohodě LED laserem.
![]() To jsi nechával lakovat a ohýbat jak necháváš dělat výpalky?
28. 9. 2026, 11:38
rotr mne sa popisky z QP pacia
![]() krizma nj elox sa da pekne, ono aj praskovo lakovana ocel sa da dobre laserovat, len potom zhrdzavie kedze tam nebude lak "To jsi nechával lakovat a ohýbat jak necháváš dělat výpalky?" neviem ci je to otazka alebo konstatovanie... ano. therion nevismol som si a na #13 som neodpisal. "Neuvazoval jsi o E88CC na vstupmi pozici" urcite nie, ma male zosilnenie. Tento zosilnovac ma za ciel cim vyssi vykon a cim nizsie skreslenie, taky elektronkovy tranzistorak Ma dost vysoky open loop gain = cca 67dB. Asi 15dB zmizne v samotnom trafe a koncovom stupni a asi 27dB by som chcel dat celkovu negativnu spatnu vazbu - kolko mi trafo dovoli v ramci stability."Nebude to magicky oko zpusobovat sig. nesymetrii?" bude, tvori ale zataz len 30k, to je zanedbatelne. Vacsia nesymetria vznikne samotnymi odbockami sekundaru z trafa. "Ta ECC85 bude schopna ukrmit ty koncove lamopy i na + 10khz?" ECC85 je VF lampa s vysokou strmostou a zosilnenim, a velmi nizkou vnutornou kapacitou. Pracuje tu do lahuckej zataze 1M prudoveho bufferu s gridstopperom 1k + kapacita mriezky 6p14p. Je silno kompenzovana celkovou spatnou vazbou a s kompenzaciu vybudi aj par MHz... skor mam obavy z opacneho problemu, vie to byt celkom neposlusna lampa ktora je az privelmi ochotna ist vysoko kam netreba, uvidime.
11. 10. 2026, 10:51
mam uz vsetky transformatory
najprv popis vystupakov:Bolo velmi narocne optimalizovat plnenie aby sa mi tam zmestili tri sekcie primarneho vinutia (a k tomu s dvojito lakovaneho drotu), z toho dovodu som musel pri navrhu robit male kompromisy, ale snad vsetko pojde dobre Trafo je na jadre EI120/73,5 = jadro 40 x 74 mm, z magneticky orientovanych plechov s hrubkou 0,35 mm a maximalnou magnetickou indukciou okolo 1,3T Transformator ma (len) dve primarne sekcie, kazda pre polovicu symetrie. Viem že kvoli tomuto rozdeleniu je jedna polovica fyzicky kratsia nez druha, ale to bol dalsi z kompromisov aby sa všetko zmestilo na kostricku trafa. Tesna vazba vinutí a hlavne rozdelenie katody a anody na rozdielne polovice symetrie (unity coupling) tento rozdiel vyrovna. Rozdiel v jednosmernom odpore je vdaka pomerne velkemu priemeru drotu celkom maly - ide o hodnoty približne 4Ω oproti 3,8Ω. Na papieri sice trifilar vyzera jednoducho, ale aj len pre dve primarne sekcie to znamena celkovo 9 vyvodov/pinov Na primarne vinutia som pre katody a anody pouzil drot s priemerom 0,56mm a pre g2 mriežky a prudovy budic 0,3mm. V mieste vstupu drotov do kostricky som pre lepsiu ochranu laku objednal este samostatne ochranne buzirky pre kazdy drotik samostatne. Kazda vrstva primarneho vinutia je este prelozena 0,02 mm izolacnou foliou, ktora chrani medzivrstvovu izolaciu a zaroven ulahcuje samotne navijanie. Kazda primarna sekcia ma 2×174 zavitov (x3).Skusil som aj prve jednoduche zakladne merania. Zatial to vyzera ze trifilar zvlada 500Vdc medzi jednotlivymi primarmi (test cca 1 minuta | >10GΩ@500Vdc) snad to tak aj ostane pri dlhodobej prevadzke Kapacita medzi trifilarnym vinutim je cca 22nF a aj po vypnuti meraca izolacie si vinutie drzi naboj podobne ako foliovy kondenzator Sekundarna strana pozostava z troch paralelnych sekcii vinutych 1,06mm drotom, ktore su prelozene medzi primar a pre impedanciu 8Ω ho tvori celkovo 72 zavitov. Pretoze som chcel plne symetricky vystup a odbocky, vysledkom je dalsich 5 pomerne masivnych vyvodov. Na kontaktoch odbočiek sa tu stretava az 6 celkom hrubych drotov, takze vyvody mam cez fastony. Prevodovy pomer trafa je 1:4,83 (174×2/72), co prevedene na impedanciu odpoveda priblizne Raa=187Ω - to ale plati pre jednu polovicu koncovej elektronky (napr. anodu), kedze kazda koncova elektronka ma jedno vinutie v katode a druhe v anode, tato hodnota je v praxi ovela vyssia. Pri zapojeni vsetkych 4 vinuti je to okolo 750Ω (Raa-kk) (((174×4/72)²×8Ω). Pre 5 paralelnych parov koncovych elektroniek to odpoveda priblizne ekvivalentu Raa=3750Ω pre jeden klasicky push-pull par. Podla mojich vypoctov by mal vystupny transformator saturovat okolo 28–30Hz/250W, alebo 33 Hz/300 W. Kolko bude vykonu zavisi od moznosti 6P3S, takže uvidime... Tu je zopar fotiek trafa: ![]() Transformatory su vakuovo impregnovane lakom, a bezne sa v nich pouzivaju len obycajne ocelove zinkovane srouby. (magneticke, neizolovane...) Pri predoslych experimentoch s VA1000 som zistil ze jadro je mozne vyrazne optimalizovat, ak sa v nom nenachadza nevhodny zelezny material a izoluju sa sruby. Mimochodom zistil som ze vyrobca tronic toto ponuka ako variantu ale nevedel som o tom, tak som si ich upravil sam Trafko som upravil nemagnetickými A4 nerezovymi srubami. Pre izolaciu hornych a dolnych plechov jadra som este vytlacil izolacne podlozky a na zavitove tycky dal zmrstovacie buzirky: ![]() Transformatory budu namontovane na nerezovom stredovom tuneli. Aby bolo jadro uzemnene/ukostrene a zaroven sa zrusil skrat medzi hornym a spodnym trafoplechom samotnym uchytom, pod jeden z nich som este vytlacil velku izolacnu podlozku: ![]() Zatial som upravil iba jeden vystupak a chcem skusit urobit test saturacie jadra medzi upravenym/neupravenym, aby som videl efekt ci to za to trapenie stoji Pre ilustraciu magnetizmu a4 nerezi som urobil test klasickej zinkovanej M4 srubky vs maly neodymovy magnet: (cca 500g) ![]() a tu je a4 nerezova ocel s rovnakym magnetom https://youtube.com/shorts/Aq4VWtRDkkA?i...xx2tmDUn5U Pomocou generatora a osciloskopu som robil zopar orientacnych merani kapacit a indukcnosti prostrednictovm frekvencnych rezonancii. Pre upresnenie vysledku som skusal 3 rozne hodnoty kondenzatorov integracneho clanku a rozne zapojenia vinuti. Merania su pri nizkej urovni cca 5Vrms az na indukciu ta je merana/kalkulovana pri optimalnej saturacii: Primar vs Primar Kapacita trifilaru voci sebe: 22nF Induckcia jedneho primaru: 31,35H Rozptyl trifilaru: 24nH Polovica vs polovica: 400uH (asi zbytocne merat kedze to kompenzuje UC ale zo zvedavosti) Primar vs Sekundar Rozptyl: 390uH Parazitna kapacita: 2,7nF Frekvencny rozsah samotneho trafa bez nfb 4Hz - 155kHz (teoreticky) po dlhej dobe som sa konecne dokopal a kupil variak. Vdaka tomu mozem robit aj pokusy ktore obnasaju regulaciu AC pokusil som sa o meranie magnetizacnej B-H krivky vystupneho trafa a porovnal upravu. Moj meraci setup:![]() Jeden koniec variaku som cez 1A poistku napojil na jeden konec jedneho z primarov. Opacny koniec primaru som napojil na variak cez sekundarne vinutie malickeho 4,5W trafka co som nasiel v supliku (7V/230V) ktore sluzi ako prudovy transformator a galvanicky oddeluje siet z variaku aby som mohol pripojit digi osciloskop. Paralelne na primar maleho trafka som napojil 1k odpor na ktorom meram prud ktory tecie vinutim meraneho velkeho trafa. Prud na 1k odpore odpoveda magnetizacnemu prudu jadra trafa a je napojeny na X sondu osciloskopu. Sekundarna strana meraneho vystupaku je cez fazovy posun 100k+0,9uF napojena na Y sondu osciloskopu. Vsetko som pred meranim skalibroval a prepocital kalibracne koeficienty realneho prudu na namerane hodnoty spickoveho napatia. Zobrazenim X-Y funkcie ziskam presny graf magnetizacnej charakteristiky jadra. Potom som len do nameranych grafov dokreslil prepocitanu stupnicu s hodnotami... 1. Test: porovnanie upravy pri jednej referencnej hodnote = 250Vac na primare izolovane nerezove srouby: ![]() H - 179,8 A/m (intenzita magnetickeho pola) B - 1,14 Tesla (magneticka indukcia) neizolovane obyc ocel zink srouby ![]() H - 252,8 A/m B - 1,12 Tesla S obyc neizolovanymi srubkami potrebuje jadro o 40% silnejsie magneticke pole pre dosiahnutie rovnakej indukcie... 2. Test: Maximalna dosiahnutelna indukcia tesne pred zrutenim magnetickeho pola izolovana nerez: ![]() Maximalne napatie AC - 330V Hmax - 891,7 A/m Bmax - 1,48 Tesla!!! Cista vykonova strata pri teste - 16W Neizolovana ocel: ![]() Maximalne napatie AC - 298V Hmax - 583,7 A/m Bmax - 1,33 Tesla Cista vykonova strata pri teste - 24W Izolovanim srubiek (a trochu pomohla asi aj nerez) sa da vylepsit magneticka indukcia u 0,35mm EI o 0,15T zrejme uplne bez srubiek by to bolo aj o chlp viac.Ak sa neizoluje v jadre ocel, kludova spotreba vzrastla cca o 50% a vyrazne klesla celkova efektivita (predpokladam cim vacsie trafo tym vacsi efekt) |
|
|