Hlavne nezavádzaj na tom bicykli
Denkez ja plne chápem, že si nejakým spôsobom na mňa naštvaný, alebo ti vadím....je to v poriadku a je úplne normálne, že je mi to jedno.
Na druhej strane existuje niečo ako podložené fakty.
Jedným takým je, že z KDčkami dnes stavať nové konštrukcie je kravina, človek ide sám proti sebe a napĺňa definíciu hlúposti.
Na tej doske s LM1875 je kopec chýb, najme ohladom vedenia zemí, ignoruješ podložené fakty, zachraňuje to predstabilizátor a miesto priznania si chyby, poučenia sa a rastu, to racionalizuješ, tým že veď to nebrumí, je to v poriadku.
Prestaň sa chovať hlúpo, ako napríklad škriabaním na sklo, že nevkladaj veľké obrázky, keď téma je na smetisku a v prvom príspevku vyzývam vkladať práve obrázky s vysokým rozlíšením, je to obrázková téma! Prvotný zámer je veselé a odľahčené vyjadrenie názoru na KD tranzistory, proti alebo za ne, najme formou trefného, vtipného AI obrázku. Samozrejme v rámci témy odľahčenej karikatúry k téme a podobne.
Nejaké info:
Hlúposť je všeobecne chápaná ako nedostatok rozumu, schopnosti úsudku alebo schopnosti uvažovať logicky a kriticky. Je opakom múdrosti a často sa prejavuje konaním, ktoré škodí sebe alebo iným bez akéhokoľvek zisku.
Filozofická a psychologická definícia
Immanuel Kant definoval hlúposť ako nedostatok súdnosti – teda neschopnosť správne aplikovať poznanie v konkrétnych situáciách.
Carlo M. Cipolla, taliansky ekonóm, vo svojej „teórii ľudskej hlúposti“ tvrdí, že hlúpy človek je ten, kto škodí iným aj sebe bez akéhokoľvek zisku.
Psychológia vníma hlúposť ako nedostatok kognitívnych schopností, impulzívnosť, neschopnosť učiť sa z chýb, alebo ignorovanie dôkazov.
A ešte sa vrátim k tomuto, za predpokladu, že si chce niekto trochu počítať pri kávičke
Argumentačné nekonečno:
Systematické odmietanie a ignorovanie dôkazov zo strany jednotlivca, ktorý zároveň opakovane žiada ďalšie potvrdenia, dôkazy a vysvetlenia, môže byť interpretované ako forma kognitívnej obrany, často s cieľom nájsť medzery, ktoré mu umožnia pôvodný názor udržať.
Takéto správanie často nesmeruje k poznaniu, ale k zachovaniu vnútorného konzistentného obrazu reality, aj za cenu logických rozporov.
V kontexte Cipollovej definície hlúposti — konanie, ktorým škodím sebe alebo iným bez zisku pre seba — ide o narušenie racionálnej diskusie, vyčerpávanie zdrojov, energie a ochoty oponenta a blokovanie argumentačného pokroku. Tento typ správania nevychádza z epistemickej zvedavosti, ale z potreby udržať pôvodné presvedčenie, často bez ohľadu na fakty, logiku či dôsledky.
Tento jav možno zaradiť medzi prejavy motivovaného usudzovania, pri ktorom nie je cieľom získať pravdu, ale ochrániť identitu, status či emocionálny komfort jednotlivca. V takomto kontexte sa kritické myslenie nahrádza racionalizáciou — selektívnym spracovaním informácií, ktoré umožňujú zachovať existujúci postoj. Ignorované fakty sa často považujú za nepodstatné alebo nespoľahlivé, zatiaľ čo akýkoľvek fragment, ktorý podporí pôvodné presvedčenie, sa stáva „dôkazom“.
Ďalším aspektom je nízka miera epistemickej pokory: jedinec neuznáva možnosť omylu vo vlastnom poznaní a často vníma uznanie dôkazov ako ohrozenie osobnej kompetencie. Dôsledkom je zacyklenie argumentácie, ktoré znemožňuje reálny posun v diskusii. Pre partnera v debate vzniká stav, kde racionálne argumenty narážajú na emocionálne bariéry, čo vedie k argumentačnej únave, mrhaniu časom a následnému ukončeniu komunikácie.
Z hľadiska spoločenskej dynamiky ide o správanie, ktoré zvyšuje entropiu v informačných systémoch — odvádza pozornosť od riešenia problémov, narúša efektívnu kolaboráciu a brzdí šírenie presných a užitočných poznatkov.
V prostredí, kde sú fakty, dôkazy a odborné rozhodovanie nevyhnutné, takýto prístup zvyšuje riziko dezinterpretácie, narúša spoločenskú súdržnosť a môže výrazne spomaliť rozvoj skupiny či celej spoločnosti. Pre menej skúseného jednotlivca zároveň predstavuje zvýšené riziko omylu, aj fatálneho alebo škody.
Na základe opísaného správania možno takýchto jedincov opodstatnene hodnotiť ako hlúpych v zmysle Cipollovej definície — teda ako tých, ktorí škodia sebe alebo iným bez zisku pre seba. Ich prítomnosť v diskusných, odborných či rozhodovacích prostrediach predstavuje toxický prvok, ktorý narúša poznávacie procesy, oslabuje kolektívnu racionalitu a brzdí efektívnu spoluprácu. Z hľadiska ochrany integrity skupiny a zachovania funkčnosti informačného systému je preto legitímne a žiaduce, aby boli takíto členovia identifikovaní, ich vplyv obmedzený, a v krajnom prípade — ak nie je možná korektívna interakcia — vyčlenení zo spoločného priestoru.
A ešte nejaké obrázky