DPA222 Mk2 s rychlými trandy

[danhard]

Ten tam takto zakončený differák nemá.

[jmd]

Pekne sa to správa a dobre kompenzuje, keď vložím degeneračné odpory do dif. pod BJT + dotiahnem prúd dif dvojicou na pôvodné 2mA. Aj keď vtedy je najlepšie vyhodiť úplne RC členy z VAS do -IN, ale kultivovane sa správajú aj keď sa nechajú osadené a vo veľkom rozsahu napr. C15 a C16=0pF-100pF, to predtým nebolo možné.

[jmd]

Už mám aj nápad ako to mechanicky vyriešim a doplním degeneračné odpory do dif. Akurát že na večer už idem na chalupu, tak so sebou beriem len simulátor MC12. Skúsim ešte prúdom dif. dotiahnúť zosilnenie LG, ale nevadí mi ani táto strata necelých 10dB. Myslím, že to bude konečné riešenie. Začína sa to správať predvídateľne a kultivovane.

[danhard]

Člen R40-C15 nemusí být samozřejmě zdvojený, tam se žádná symetrie nenahoní, je to Dudkovina

Degenerací differáku posuneš trochu jeho horní frekvenci, takže ještě netočí v průchodu jednotkovým zesílením.

[jmd]

Deg. 100ohm pritom strácam v LG na 10kHz len 3dB keď dorovnám prúd dif. dvojicou na pôvodných 2mA a ostatné zostane nezmenené.
LG na nízkych kmitočtoch klesne tusím o 10dB ale tam je to nepodstatné či je 80dB alebo 90dB na 10Hz.

[jmd]

Pred rozobratím som pomeral zosilňovač v stave ešte bez deg. odporov a s kompenzáciami 330p/330p,10p/10p,100p.

10kHz, 40Vp-p, zatiaľ nebežím na plnom napájaní, ale len +/-32V.





100kHz, 40Vp-p

[danhard]

LG tě zajímá na 1kHz a hlavně na 10kHz, tam se projevuje intermodulační zkreslení.
Jak se to chová nad 20kHz je pro audio zkreslení nezajímavé.
Pokud chceš ale velké LG na 10kHz, tak do průchodu nulou máš tak dvě dekády a musíš zesílení vygenerovat tak, aby tam padalo -40dB/dek. a v průchodu nulou to někde naladit derivací na -20dB a 90° posun.
Ty tady žádnou velkou rezervu v zesílení nemáš, tak bych to neřešil, není z čeho vařit

Zkus ještě jak se to chová, když dáš R31=0, na obě polarity.

[jmd]

Zkus ještě jak se to chová, když dáš R31=0, na obě polarity.

Dám to v poradí aby sa to dalo porovnávať.
Najskôr základ bez deg. odporov a s kompenzáciami 10p/10p,100p a steps C11 C12.



To isté ale R31 a R32 = 0 ohm



To isté R31 a R32 = 0 ohm + deg. dif pár, tu je možné nastaviť steps od 0 pF pre C11 a C12

[jmd]

Systém přechází s frekvencí plynule z dc nelinearity po dynamickou nelinearitu kapacit až po časovou nelinearitu přes odbuzování a saturace prvků.

V posledných meraniach som sa pozrel ešte na prúd/napätie pred VAS na R37 R38, medzi bázami Q13 a Q14 VAS. Pri 10kHz a 100kHz obdĺžnik a sínus. Ostré viacnásobné prejavy vznikajú na nábežnej a dobežnej hrane, pričom sú rovnaké pre 10kHz aj 100kHz. Pri 100kHz však nestihnú ani utíchnuť. To však súvisí s ostrou hranou a potvrdzuje slova Danharda.

Obdĺžnik 100kHz a 10kHz pri 40Vp-p, nelinearita je 220mVp-p na 20kohm



Sínus 100kHz pri 40Vp-p, nelinearita je 10mVp-p na 20kohm, tuším do záťaže 8ohm

[jmd]

Pri skúmaní DC linearity je štandardná verzia s nedegenerovaným diferenčným párom lepšia. Má to prosím vás význam riešiť, alebo je to ešte prijateľné? Nižšie na obr. zo simulácie je v rovnakej mierke vidieť rozdiel linearity v prechodovej oblasti medzi základnou verziou s nedeg. a so 100ohm deg. dif. párom.

[jmd]

Rozsah je 0,5mV, 0,1mV/dielik. Konák je zaťažený 4 ohm a na výstupe je +/-27V pri +/-1V na vstupe

[danhard]

To je daný větším dc zesílením ve smyčce zv bez degenerace.

[reeb]

Borbely tam degeneraci měl

[jmd]

Inatuitívne som naklonený je tam dať, len je to už značný zásah do peknej dosky. Ak by to však nemalo mať znateľný prínos, tak by som od toho upustil.

[reeb]

Dají se naletovat odpory 0204 přímo na tranzistory..

[danhard]

Nebo 0805

[danhard]

Zaplať Pánbůh, už mi hrajou přes naslouchátka všechny zesilovače stejně :o)

[jmd]

Použil som nakoniec 0805, cez lupu som to nejak dal. Vek je neúprosný.
Správa sa to aj so 100 ohm deg. v dif. veľmi kultivovane do všetkých záťaží.
Dokonca by stačilo ponechať len jednu C15 alebo C16 o hodnote 10pF a ostatné kondenzátory vynechať zrušiť. Potom by to vyzeralo hoci nie najkrajšie ale stále použiteľne takto 40Vp-p:

[jmd]

Prosím vás, je potrebné resp. vhodné osadiť C11 a C12, aj keď sa to bez nich dá celkom pekne dokompenzovať?
Mne táto kompenzácia teraz pripadá problematická. Keď ju neosadím, tak to funguje ako vidieť vyššie. Vyššie hodnoty spôsobujú jeden ostrý prekmit. V podstate čím vyššia hodnota tým je väčší. Skúšal som do 1nF, keď prekmit je výrazný plný energie nakoľko sa roztiahol vďaka už spomaleniu nábežnej/dobežnej hrany.

Proti tomuto jednému prekmitu pôsobí C15 a C16, ktorý zaobľuje zlom a utlmuje dokmitávanie za zlomom.

C19 to všetko len tlmí v celom priebehu. Môže byť v v rozsahu 0-100pF akurát, keď sa osadí 47pF a viac, tak sa tým pretlmia všetky ostatné kompenzácie, resp. ani nemusia byť osadené a bude to stabilné. Nad 100pF to už pozorovateľne spomaľuje hrany.

Podľa simulácie by som mal použiť C11 a C12 100pF, C19 aspoň 47pF, C15 a C16 vyradiť, prípadne s hodnotou do 10pF.

[kaed]

simulace a realita se kolikrát dost rozchází, nemáš přesně nasimulovanej vliv indukčností spojů, vzájemnejch indukčností spojů, parazitní kapacity, nemáš přesný modely tranzistorů... Hlavně VAS a předbudič, kde jsou malý proudy a velkej rozkmit signálu, ti můžou úplně rozhodit věci, který vůbec v simulaci nemáš.
Někde dávno je návod, jak kompenzaci "naladit" , podle něj jsem to nastavil a neřeším...