Audioweb.cz
Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - Printable Version

+- Audioweb.cz (https://www.audioweb.cz)
+-- Forum: Ostatní (https://www.audioweb.cz/forumdisplay.php?fid=16)
+--- Forum: Návrh, měření, software (https://www.audioweb.cz/forumdisplay.php?fid=18)
+--- Thread: Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD (/showthread.php?tid=10379)



Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - Zdeno - 21. 3. 2010

..moje prve pokusy merania a naslednej simulacie vyhybky.. zatial iba meranie..

na zaciatok chcem podakovat hlavne checkovi za online vysvetlovanie principov merania a prace v programoch Arta, Limp a Steps.
Dal som si za ukol pre moje dapolita (https://www.audioweb.cz/showthread.php?tid=6264) navrhnut "vyhybku na mieru", nakolko povodna bola vypocitana len z udajov deliaca frekvencia, impedancia, ctilivost...

Najskor nejake drobnosti ktore som si zaobstaral:
1. Kupa "meracieho" mikrofonu, Monacor ECM-40, stojanu a zvukovky s priamym napajanim fantomoveho zosilnovaca v mikrofone, zvukovka Creative EMU Tracker Pre.
2. Vyroba "predradnikov" pre dvojkanalove meranie v Arte a meranie impedancie v Limpe tak ako pise help v tychto programoch.
3. Vyroba "meracieho stojana" s moznostou mimoosoveho natacania.

Mikrofon, stojan, zvukovka, Predradniky pre Limp a Arta, Stojan pre meranie
[Image: 2100786.jpg] [Image: 2100785.jpg] [Image: 2100784.jpg] [Image: 2100783.jpg]

Samozrejmostou je koncovy zosilnovac, v mojom pripade katalogove zapojenie LM3886 na jeho vstup iba cez potenciometer priamo EMU zvukovka, napatie na vystupe zosilnovaca pre meranie v Arta a Steps cca 2,7V.

Tolko hardware potrebny k meraniu, nastavenia programov Arta Limp a Steps:

Arta, Limp, Steps:
[Image: 2100791.png] [Image: 2100790.png] [Image: 2100789.png] [Image: 2100788.png] [Image: 2100787.jpg]

Impulzky (Arta) merane v skoro prazdnej miestnosti o vyske 270cm, sirke 400cm a dlzke 300cm (platne od 300Hz hore), rozlozenie Stena-100cm-Bedna-100cm-Mikrofon-100cm-Stena, Zem-120cm-Mikrofon, mikrofon pri vsetkych meraniach v rovine vyskoveho reproduktora. Meral som osove merania horizontal aj vertikal, mimoosove merania horizontal aj vertikal (vertikal len na jednu stranu-stredobasy su v bedni symetricky) v rozliseni 15-30-45-60-75-90 stupnov. Na jedno nastavenie bedne som meral zvlast spodny basak, vrchny basak, basaky paralelene a vyska.

Skreslenie (Steps) merane v relativne zatlmenej miestnosti (velka postel) vo vzdialenosti mikrofonu od vyskoveho repra pre vsetky mearnia cca 25cm (platne od 300Hz hore).
Stredobasy som meral iba paralelne.

Impedancia (Limp) merana pre kazdy stredobas v bedni plus stredobasy paralelne a vyska.

TS parametre (Lipm) merane pre kazdy stredobas zvlast systemom pridanej hmotnosti (10ml vody) plus stredobasy paralelne, pridana hmostnost 2x10ml vody, priemer membrany vypocitany z dvojnasobnej plochy membrany..

Nejake foto z merania:
Arta:
[Image: 2100796.jpg] [Image: 2100797.jpg] [Image: 2100798.jpg] [Image: 2100799.jpg] [Image: 2100800.jpg] [Image: 2100801.jpg]

Limp TS paramtere, Impedancka rovnako avsak v uzavretej bedni a bez vody Smile:
[Image: 2100802.jpg] [Image: 2100803.jpg]

Steps, na fotke je meranie nearfield (cca 1cm od vyskaca) vysledne grafy su merane pre vyskovy aj stredobasy paralelne 25cm od vyskoveho:
[Image: 2100804.jpg]

A tu su nejake vystupne grafy:
Limp:
Stredobasy paralelne, spodny stredobas-vrchny skratovany a naopak (spolocna ozvucnica):
[Image: 2100808.png] [Image: 2100806.png] [Image: 2100807.png]

Arta:
Stredobas Spodny H0-90, V0-90:
[Image: 2100812.png] [Image: 2100811.png]

Stredobas Vrchny H0-90, V0-90:
[Image: 2100814.png] [Image: 2100813.png]

Stredobasy Paralelne H0-90, V0-90:
[Image: 2100816.png] [Image: 2100815.png]

Vyska H0-90, V0-90:
[Image: 2100818.png] [Image: 2100817.png]

Porovnanie Stredobas Spodny a Stredobas Vrchny H0, H45, H90, (kupovane s 2 rocnym odstupom):
[Image: 2100819.png] [Image: 2100820.png] [Image: 2100821.png]

a este V0, V45, V90:
[Image: 2100822.png] [Image: 2100823.png] [Image: 2100824.png]

Steps:
Stredobasy paralelne, vyska:
[Image: 2100825.png] [Image: 2100826.png]


Z vertikalnych merani, ked boli stredobasy merane paralelne je vidiet ze su prepady absolutne nepouzitelne, takze ako check navrhol, jedine riesenie bude bednicku z dapolita prerobit na 2,5 pasmo..

Tak mi zostava vyexportovat si FRD a ZMA subory a vrhnut sa na laborovanie s LspCADom...


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - chyna.cz - 21. 3. 2010

pěkný návod. nechal bych ho TOPovat !


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - hanzs - 21. 3. 2010

Zdeno: vertikala dAppolita vypada vzdycky takhle a jestli je to dobre nebo ne, tak to je vec nazoru...
Ale jinak tvuj merici aparat vypada dobre!


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - check - 21. 3. 2010

No u všech skutečných dappolit je vertikální chára hrozná, protože to ve skutečnosti není dappolito. Původní záměr Josepha D'Appolito byl zcela jiný, bohužel v reálu obtížně realizovatelný.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - hanzs - 22. 3. 2010

check: to nevim ,co myslis, protoze i ty "dappolita" , ktera navrhoval sam Joseph D'Appolito vypadaji taky tak.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - check - 22. 3. 2010

Já měl za to, že to má podle teorie vypadat jinak. Máš nějaký link?


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - hanzs - 22. 3. 2010

Koukni tady, jeho recenze: http://www.audioxpress.com/reviews/media/403colin-dapp2204.pdf
...ze strany c.2
VERTICAL POLAR RESPONSE
Figure 8 is the waterfall plot of vertical polar response. Responses are shown in 5° increments from
25° below (−25°) the tweeter axisto 25° above it. Off-axis responses out to ±10° track the on-axis response
with little error. As angles approach 20° and more, deep symmetric notches develop just below 2kHz. This performance is typical of the MTM geometry, and is actually one of its major advantages. This vertical
off-axis response greatly reduces floor and ceiling bounces that tend to confuse imaging.

Stejne tak bedny Seas Thor delal dAppolito a jejich vertikala bude stejna.
http://www.audioxcel.com/audioXpress%20Thor%20Review.pdf


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - MaBat - 22. 3. 2010

Jo, už se to tu probíralo a osobně jsem přesvědčenej, že to nic prospěšnýho není. Docela velkej vliv na to mají ovšem směrovosti samotných repráků - čím užší, tím to bude vycházet přijatelněji.

Ale to sem stejně nepatří.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - pistole - 22. 3. 2010

todle je typickej nesoulad , check a Mabat tvrdí že na tom záleží hodně , zatímco hanzs a třeba i já tvrdíme že naopak. Zjevně se tu neshodneme, tak už to bývá.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - MaBat - 22. 3. 2010

Až na to, že hanzs cituje D'Appolita, kterej to považuje za "one of its major advantages", což je celkem rozdíl. To, co ukazuje nahoře Zdeno, je opravdu špatný, a ať se snažím sebevíc, nevidím v tom výhodu žádnou, ani malou, přesně naopak - bude to ve výsledku akorát zabarvovat středy. Bohužel přímý srovnání s/bez těch děr je nemožný. A zřejmě jen těžko může obstát argument, že "vertical off-axis response greatly reduces floor and ceiling bounces", když je to takhle spektrálně zmršený. Kdyby to bylo rovný a úzký, bylo by to výborný, ale takhle se toho docílit bohužel nedá. To už je IMHO lepší omni-zdroj, jen když je "odrazově" i výkonově rovnej.

Přijde den, kdy bude Xover zobrazovat výkonovou cháru - pak to uvidí opravdu každý. A o tom, že vyrovnaná výkonová chára je podmínka nutná, snad už není pochyb.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - MethMan - 22. 3. 2010

IIRC původní záměr D'A bylo dostat maximum výkonu při použití BW filtrů 3.řádu symetricky na vodorovnou osu.
Ani klasické TM řešení není bez interference. Když se na D'A podíváš ve 3D může to přinést vyrovnanou výkonovou charakteristiku pokud tomu věnuješ péči, ale pravděpodobně nic co by nešlo docílit jednodušeji s větším reproduktorem v TM. Ty šíleně vypadající propady se stejně (v obou případech) budou perceptuálně "zaplňovat" díky reverbu poslechové místnosti a vnímání témbru přes poměrně široká pásma ERB. A když to proženeš 1/4 oct. filtrem tak to bude vypadat líp Smile. Vliv odrazů od stropu a podlahy má úplně stejný degradující vliv jako jiné brzké odrazy ovšem bez (eventuálně) pozitivních odrazů v horizontální rovině. Kromě velmi speciálních aplikací to je dead-end, protože to je akorát dražší a komplexnější. Jednoznačné výhody z toho imho nekoukají žádné, spíš nevýhody. Je to takový 2D koncept poplatný době svého vzniku.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - MaBat - 22. 3. 2010

No řekl bych, že kde nic není, ani 1/4 s reverbem nebere Grin


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - hanzs - 22. 3. 2010

Ja to MTM usporadani ani nechci zvlast obhajovat, nedokazu to posoudit, jestli to v napr. beznych nezatlumenych mistnostech muze byt prinos nebo ne.
A taky, ze MTM proste takovy vertikaly ma, takze na vyse uvedenem mereni, se neni cemu divit.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - Zdeno - 2. 5. 2010

Tak som sa trosku zoznamil s Xover-om a skusil som nejaky prvy nastrel, zatial na basaky paralelne, teda zapojenie dapolito, ked pochopim ako by malo vyzerat 2,5 pasmo, pustim sa do toho.

[Image: 2100827.png]


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - marcin - 1. 11. 2013

Dnes som si všimol v ARTA jeden malý bug pri priemerovaní overlays. Keď sa po spriemerovaní prepnete napr. na fázu, vrátite späť na frekvenčky a dáte znovu priemerovanie, tak ho spraví z posledného označeného overlayu a posledného priemerovania (ktoré ste si pritom neuložili), namiesto z len označených overlays.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - mechanik - 1. 11. 2013

mne sa počas merania spektra zase stáva že ked prekryjem artu oknom s ovládaním od zvukovky tak to nameria, teda ukáže, velmi divné hodnoty... ale v mojom prípade to asi môže robiť aj windows


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - marcin - 1. 11. 2013

S tým nemám problém, je ale fakt, že ARTA má niekedy problémy s komunikáciou Win - driver - zvukovka. Používam iba Limp a veľmi málo Steps. Meranie impulzky meničov pre návrh výhybky je pre mňe nepoužiteľné, nikdy som nemal dobre zmeranú fázu. Godz bude namietať, že niečo robím zle, ale v tomto je HOLMImpulse oveľa komfortnejší a výsledok sa so simuláciou zhoduje v tolerancii 0,5dB. Keď sa ale ARTA nakŕmi dátami, tak vie robiť pekné obrázky :-) Toto zase nevie Holm.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - godz - 1. 11. 2013

Strýco Marcin to čo píšeš o ARTE nie je bugs, ale vlastnosť. Výkonové priemerovanie sa realizuje len z dát ore FR. Priemerovanie sa nedá vôbec robiť na iných zobrazeniach ako FR. Skrátka výpočet sa realizuje z posledného impulzu, ten si ARTA pamätá. Niekedy je to trochu nepohodlné a niekedy by sa hodilo to mať tak prepojené ako v HOLM-e. A ten výpočet fázy radšej nekomentujem, mne to funguje s ARTOU rovnako dobre ako z HOLmom.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - marcin - 1. 11. 2013

To s tou fázou som si myslel, že takto zareaguješ :-) Ja viem, že robím niečo zle, ale nepodarilo sa mi prísť na to, čo?

Tá "vlastnosť" je bug, pretože nevyhodnocuje len FR dáta ktoré by mal, ale vstupom je aj výstup z jeho predošléhu výpočtu. Mne sa to tak aspoň javí, viem že si odborník na ARTA a možno som niečo prehliadol, ale kľudne sem hodím screeny priemerovania a možno sa dopátrame kde je problém.

Impulz s tým hádam nesúvisí, pretože ARTA si pamätá iba ten posledný a pri výpočte priemeruje viac ako jednu FR. Ak by vstupoval do výpočtu posledný impulz, tak by ho ARTA musela meniť a to by vysvetlovalo celé chovanie. To by bolo ale veľmi zlé.


Navrh Vyhybky, pracovanie v Arta-Limp-Steps-LspCAD - godz - 3. 11. 2013

To výkonové priemerovanie sa realizuje tak, že si v pamäti ukladá iba FR z jednotlivých záznamov uložených v overlay. Samozrejme keď preklikneš inde, automaticky ti tam natiahne dáta s posledného živého impulzu. V ARTE je ešte jeden spôsob ako by to šlo spraviť cez aj cez impulzky, ale je to pomerne komplikované na vysvetľovanie a aj tak by to bolo diskutabilné v časovej oblasti. Ono to výkonové priemerovanie v ARTE je aj tak len orientačné, nakoľko by nemalo ísť o púhy výkonový priemer, ale tie mimoosové merania by mali byť spočítané s nejakým váhovým koeficientom. A to pri tom jednoduchom spôsobe nefunguje...