+- Audioweb.cz (https://www.audioweb.cz)
+-- Forum: Od zdroje po bedny (https://www.audioweb.cz/forumdisplay.php?fid=5)
+--- Forum: Zesilovače, receivery (https://www.audioweb.cz/forumdisplay.php?fid=7)
+--- Thread: DPA222 Mk2 s rychlými trandy (/showthread.php?tid=15093)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 27. 8. 2020
jmd napsal:V skutočnosti vyzerá 30Vp-p nefiltrovaný obdĺžnik 10kHz takto, pri najnižších možných kompenzáciách (100pF v dif, a 47pF výstup VAS o AGND), keď to je ešte stabilné.
Zabudol som, že som v predošlých krokoch testoch odpojil výstupné RC filtre - boucherot. Keď som ich teraz vrátil, t.j. obe 33nF kapacity, tak sa mi rozkmital zosilňovač. Aby som ho stabilizoval, tak som musel upraviť kompenzácie. Navýšiťl som záťaž výstupu VAS až na 100pF. Okrem toho som doplnil predtým z pohľadu stability problematický RC člen 10pF+1kohm, ktorý je v lokálnej spätnej väzbe z VAS do -IN vstupu. Teraz je znovu zosilňovač za hranicou stability a to aj do kapacitnej záťaže.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 27. 8. 2020
Asi před 20 léty jsem navrhoval průmyslové zesilovače.
Odezva na obdélník 500kHz, apm5z, 40V/10A do 4R.
Zkreslení na 100kHz pod 0,01%
Fialová je už v limitaci 50V.
Je to zesilovač s mosfety, s bipoláry by to už nešlo.
![[Image: amp5z_274.png]](http://www.ebastlirna.cz/modules/Forums/files/amp5z_274.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 27. 8. 2020
ps. všimněte si časového měřítka.
Nakonec mi to zapojení zcizili a oškubali, rychlost zůstala a o nízké zkreslení nestáli.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 27. 8. 2020
Prosím ťa, ako by si kompenzoval DPA222mk2? Prípadne akým postupom by si na to šiel s reálnou vzorkou? Ďakujem pekne
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 27. 8. 2020
Ten zesilovač je "delší" než nějakej transiwatt, musíš počítat s tím, že je dvoustupňovej, čili s průchodem 1 zesílením v nějaké oblasti.
Nerad bych do toho šťoural, ale některé veci mi připadají jen tak intuitivní, potřebuješ tam dvě jasné časové konstatnty a jasnou oblast, kde to srovnáš na 90°.
Pak tam vidím nějakou nestabilitu přímo v konci a to bude dost záviset na vlastnostech koncáků a budičů. To se skutečně nedá hlásit od boku. Rychlé nestability jsem hledal buzením přes zátěž do výstupu, kdy do toho celková zv tolik nekecá.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 27. 8. 2020
Sústredím sa len na 3 miesta kompenzácie, ktoré majú aj najzásadnejší vplyv. Kapacitu medzi bázou a kolektorom v budiči som neosadil, nakoľko ani nemala nejak pozorovateľný vplyv.
Keď som mal zosilňovač zložený bez koncákov, tak bolo potrebné do záťaže v dif. stupni osadiť RC= min. 47pF+220ohm a 68pF+220ohm, ale s malou rezervou na obe strany 100pF+220ohm, namiesto pôvodných RC=1nF+220ohm.
Keď som však osadil koncové tranzistory s base stopermi 3,3ohm (bez laborovania odhadom), tak som postupne dospel k min. konfigurácii, v dif. stupni 100pF+220ohm, VAS do -IN 10pF+1kohm, VAS do AGND 47pF.
RC člen z VAS do -IN bol v oboch prípadoch problematický a pri vyšších hodnotách spôsobuje rozkmitanie. Jeho vplyv je pozorovať na zaoblení hrany obdĺžnika.
RC člen v dif. určuje strmosť nábežnej a dobežnej hrany, pričom jeho vplyv je pozorovateľný od 330pF. 1nF už spomaľuje hrany až na skoro 2us.
Záťaž resp. tlmenie VAS o AGND je variabilné, pričom som ho použil tak do 100pF, viac sa mi vidí pocitovo už ako veľká záťaž VAS.
Teraz mi nie je celkom jasné, kde by som mal vytvoriť rezervu. Ktorú hodnotu navýšiť napr. na dvojnásobok od min. medze, ktorú som dosiahol experimentami. Rád by som aj zmeral skutočnú rezervu priamo na zosilňovači, aby som videl ktorá kompenzácia ako na ňu vplýva. Simulácia je v tomto bode veľmi citlivá a asi aj nepresná. V reále mi zosilňovač reaguje odlišne. Tam kde mám v simulácii malú citlivosť, tu v reále je opačne výrazná. V reále nie je čas ani odčítať amplitúdu a frekvenciu rozkmitaného zosilňovača. Chce to silné nervy.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 27. 8. 2020
V simulácii sa to tvári takto...
![[Image: DPA222mk2-LG-150p20p47p.png]](https://i.postimg.cc/HnFRk3G1/DPA222mk2-LG-150p20p47p.png)
![[Image: DPA222mk2-sqr10k-Hz.png]](https://i.postimg.cc/8550dxNV/DPA222mk2-sqr10k-Hz.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 27. 8. 2020
Realita 40Vp-p...
![[Image: IMG-20200827-212241.jpg]](https://i.postimg.cc/KcsDgR1j/IMG-20200827-212241.jpg)
![[Image: IMG-20200827-212137.jpg]](https://i.postimg.cc/GprF1D57/IMG-20200827-212137.jpg)
![[Image: IMG-20200827-212207.jpg]](https://i.postimg.cc/4N9V7wC2/IMG-20200827-212207.jpg)
![[Image: IMG-20200827-211726.jpg]](https://i.postimg.cc/SjFXfF0T/IMG-20200827-211726.jpg)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Aby boli miery porovnateľné, tak som v simulácii použil obdobný signál 10kHz 40Vp-p a jeho 10x zoomovanie
![[Image: DPA222mk2-sqr10k-Hz.png]](https://i.postimg.cc/SKjg72MR/DPA222mk2-sqr10k-Hz.png)
![[Image: DPA222mk2-sqr10k-Hz-up-zoom.png]](https://i.postimg.cc/x8G5TLWx/DPA222mk2-sqr10k-Hz-up-zoom.png)
![[Image: DPA222mk2-sqr10k-Hz-down-zoom.png]](https://i.postimg.cc/BZ2MgGXT/DPA222mk2-sqr10k-Hz-down-zoom.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 28. 8. 2020
Zpomalení hrany je nezajímavé, zajímavá je stabilita.
Posouváním frekvence RC členu na výstupu differáku se nic nemění na zv při 20kHz, kde tě to zajímá z hlediska zkreslení.
Při takhle rychlém buzení dochází k limitaci jednotlivých stupňů, na vstupu by pak měl být filtr s rychlostí menší.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Posúvanie frekvencie RC členom od 100pF do 1nF na výstupe diferáku je podľa simulácie málo významné, či už pri pohľade na LG alebo na obdĺžnik. Avšak pri reálnom meraní obdĺžniku 10kHz, má takéto krokovanie 100pF-1nF významnejší pozorovateľný efekt než v simulácii.
Ale áno, na 20kHz je to v každom prípade nepodstatný dopad na rezervu a THD.
![[Image: DPA222mk2-LG-C11-C12-steps.png]](https://i.postimg.cc/ry41S6fS/DPA222mk2-LG-C11-C12-steps.png)
![[Image: DPA222mk2-sqr10k-Hz-C11-C12-steps.png]](https://i.postimg.cc/qvJ2VN4L/DPA222mk2-sqr10k-Hz-C11-C12-steps.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 28. 8. 2020
To by jsi asi musel v simulaci vyhodit těch 10pF+1k, který jdou přes loop gain, aby jsi to viděl lépe.
Zátěž VAS by měla posouvat první zlom, ta vliv na zesílení na 20kHz má.
Ale jinak se s tím moc dělat nedá
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Práve tie dva RC z VAS do -IN majú najväčší dosah na fázu v bode zlomu a samotný gain aj pri 20kHz.
Záťaž VAS o AGND na 20kHz má oproti tomu polovičný dosah.
RC na výstupe dif. má skoro zanedbateľný dosah, aj keď by som odstránil alebo minimalizoval ostatné kompenzácie.
Tu je simulácia s krokovaním - steps, C15 od 0pF do 100pF je jeden z RC z VAS do -IN, druhý RC z VAS do -IN som zatiaľ odstavil (je to prehľadnejšie potom a pritom to isté ako keby boli zapojené obidva RC s rovnakým súčtom kapacít). Ostatné kompenzácie sú na 100pF dif. a 47pF VAS o AGND, tak ako je v stabilnej verzii.
![[Image: DPA222mk2-LG-C15-steps.png]](https://i.postimg.cc/WzNzrDN3/DPA222mk2-LG-C15-steps.png)
Tu je simulácia s krokovaním - steps, C19 od 0pF do 100pF je C z VAS do AGND. Ostatné kompenzácie sú na 100pF dif. a 10pF z VAS do -IN, tak ako je v stabilnej verzii.
![[Image: DPA222mk2-LG-C19-steps.png]](https://i.postimg.cc/DzGSKkp2/DPA222mk2-LG-C19-steps.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Z toho vidieť prečo C15 je potrebné aspoň 10-20pF, avšak viac ako 20pF už začína nepríjemne ostro stáčať fázu, čo aj reálne rozkmitáva zosilňovač.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Môžem sem dať simulácie jednotlivých izolovaných stupňov kompenzácie, pričom ostatné kompenzácie sú vyradené. V takom prípade však ani v reálnom zapojení nie je možný stabilný chod zosilňovača.
Prvé je posúvanie frekvencie RC členom od 100pF do 1nF na výstupe diferáku, ostatné kompenzácie sú vyradené
![[Image: DPA222mk2-LG-only-comp-C11-C12-steps.png]](https://i.postimg.cc/d0fgrgJT/DPA222mk2-LG-only-comp-C11-C12-steps.png)
steps C19 od 0pF do 100pF je z VAS do AGND, ostatné kompenzácie sú vyradené
![[Image: DPA222mk2-LG-only-comp-C19-steps.png]](https://i.postimg.cc/yYT5vDVK/DPA222mk2-LG-only-comp-C19-steps.png)
steps C15 od 0pF do 100pF je jeden z RC z VAS do -IN, ostatné kompenzácie sú vyradené
![[Image: DPA222mk2-LG-only-comp-C15-steps.png]](https://i.postimg.cc/Qdyfy5w2/DPA222mk2-LG-only-comp-C15-steps.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Nie je s tým v podstate čo viac špekulovať a robiť. Kompenzácie som zdvihol na dvojnásobok z nevyhnutného minima, okrem RC člena pozostávajúceho z C15 a C16=10pF s ktorými sa nedá nič zmyslu plného robiť. Takže som vo finále zdvihol hodnotu v RC na výstupe dif. takže C11 a C12=330pF a rovnako aj záťaž výstupu VAS do AGND C19=100pF. Na vstup ešte osadím pôvodnú C6=330pF.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 28. 8. 2020
Zkus tu RC kompenzaci dát přes zatěžovací odpor differáku, takhle je velmi neúčinná.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - jmd - 28. 8. 2020
Ten RC je štandardne paralelne cez zaťažovací odpor dif. Mám ju dať medzi vetvy dif. viď nákres?
![[Image: DPA222mk2-dif-new.png]](https://i.postimg.cc/D0YxZrZh/DPA222mk2-dif-new.png)
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - danhard - 28. 8. 2020
Aha, tak to je v pořádku, zůstává tam rychlá cesta z Q7, jedině jí vyřadit, dát kolektor Q7 přímo na napájení.
Nebo dát do té kompenzace jen kondenzátor, to narovnání pak dělá přenos přes Q7.
Taky můžeš zkusit dát RC z VAS do -IN přímo do zpětné vazby z výstupu.
DPA222 Mk2 s rychlými trandy - rvx73 - 28. 8. 2020
Douglas Self o tom nemá nějaké pojednání?