Téma: Nautilusy k PC (Visaton B100, HiVi TN28-B)
Cely projekt sa začal koncom roka 2018 kedy som si od užívateľa Smejch nechal vytlačiť na 3D tlačiarni šneky od akemake. Tieto som asi rok používal, hrali perfektne ale mali viacero nevýhod a stále mi vŕtalo hlavou čo na nich vylepšiť a prečo nevyzerajú ako pravé nautilusy… začiatkom roka 2020 som sa začal učiť kresliť v 3d programoch a nakreslil vylepšenú verziu ktorá je tučnejšia, mala zaoblenie smerom k reproduktoru a mala väčší objem a najdôležitejšie - že steny boli čiastočne zapustené jedna do druhej a zdieľali len jednu spoločnú stenu čo pri veľmi podobnom vonkajšom objeme vytvorilo skoro dvojnásobný vnútorný objem. To vytvorilo dojem akoby sploštenia a oveľa realistickejšieho dojmu nautilusu a šnek sa už aj celkom podobal nautilusom od B&W.
Problém ale bol že kombináciou začiatočníckych chýb a nešikovného programu sketchup aj keď to na pohľad vyzeralo pekne tak pri exporte mal 3d objekt nejaké chyby a nebol vytlačiteľný. To ma znechutilo a ďalší progres som na dlhší čas odložil bokom. Po dlhom čase sa mi ale ozval zase Smejch a ten medzičasom ďalej zdokonalil tieto návrhy tak, že vyzerali ešte oveľa lepšie ako moje a v podstate všetko bolo o level ďalej a boli už vytlačiteľné.
To ma motivovalo upraviť si to ďalej po svojom a naučil som sa za pár víkendov základy v blenderi kde sa kreslí oveľa lepšie. Po pár mesiacoch spoločných modifikácii, vymýšľania a dizajnov sme sa dopracovali k šnekom, ktoré vyzerajú perfektne. Keď som na to pozeral vravel som si že už to vyzerá tak dobre že jediné čo tomu chýba je nerobiť z toho 1-pásmo na ihlových nožičkách ale otočiť to hore nohami, spraviť kamenný stojan a bude z toho mini nautilus 2-pásmová reprosústava, čo by zároveň veľmi pomohlo smerovosti širokopásmových reproduktorov v hornom pásme. Výsledok:
Smejchovi sa táto idea tiež zapáčila a dokonca vymyslel a aj vyrobil k šnekom betónový stojan. Pôvodne som chcel robiť stojany podľa seba ale jeho stojany boli fakt bezchybné a dokonca s dutinou zo spodnej strany kam sa mi len tak tak podarilo vopchať výhybku do jednej polovice som vymeral presne plošný spoj pre súčiastky a v druhej polovici je basová tlmivka. Z vrchnej strany stojanu je uprostred stojanu malé vybranie kde šnek perfektne sadne a dve diery, pre káble a pre M8 vratový šroub, ktorý drží obe časti pokope.
Pôvodne som chcel šneky ako uzavreté ale podľa simulácii to vyzeralo že predsa len ešte zopár dB na spodku získam ak tam bude nejaká diera. Smejch vymyslel perfektný bassreflex zo zadnej strany, ktorý je vnútri šneku trochu šikmo. Vďaka tomu bolo možné použiť aj relatívne dosť dlhý 12cm nátrubok so zaoblením na koncoch.
Samostatnou kapitolou bolo zháňanie toho správneho výškového reproduktoru, ktorý som potreboval aby bol maličký, a zároveň dostatočne kvalitný na to aby nedegradoval zvukové kvality Visatonu B100. Zvažoval som malé neodymové kaloty od Dayton audio s tým, že na tlačiarni sa pre ne vytlačia domčeky/tubusy. Nakoniec sa mi ale úplnou náhodou podarilo objaviť výškače od HiVi ktoré sú ako stvorené pre toto použitie. Síce majú trochu zbytočne veľkú 1” kalotu, ale majú veľmi vzhľadovo zladené domčeky už z výroby a zároveň ochrannú mriežku čo bola jasná voľba pre priame použitie bez potreby zložitých modifikácií. Skvelé je, že majú neuveriteľne dobrú vyžarovaciu charakteristiku do strán a v kombinácii so širokopásmovým Visatonom to vytvorilo úžasnú zvukovú kombináciu. Stačilo už len upraviť 3D model tak, aby som pre HiVi repro vyrobil sedlo kam sa uchytia domčeky. Keďže nedisponujem 3d skenerom a neviem ako na to, tak som sa snažil domčeky nafotiť čím viac na polocho z každej strany, vytvoril obrazovú predlohu pre os XYZ a podľa toho vymodeloval vybranie do šneku tak aby tam domčeky presne pasovali. Všetko sa naštastie podarilo a presne pasovalo.
Šneky sú celé vytlačené z dreveného filamentu (zmes plastu a dreva) čo je kapitola sama o sebe pretože týmto materiálom sa tlačí zložito ale Smejch je šikovný a zvládol to na jednotku za čo mu veľmi ďakujem! Je to podobné ako wpc dosky na terasy, dá sa to brúsiť, moriť, lakovať… pôvodne som chcel bedničky namoriť na tmavo alebo na bielu farbu ale nakoniec pôvodná svetlá farba filamentu vyzerá naživo v kombinácii so surovým betónom veľmi dobre preto som len všetko namaľoval priesvitným lesklým lakom. Bol som prekvapený tvrdosťou toho materiálu - brúsi sa to tak ťažko akoby to bolo nejaké bukové ale podobné veľmi tvrdé drevo.
Keď už bolo všetko zostavené a hotové poslednou výzvou bol návrh výhybky. K meraniu som použil UMIK-1 a program REW kde som využil funkciu merania fázy cez “acoustic timing reference”. Síce to fungovalo a čosi som nameral, ale fáza nebola veľmi presná a neodpovedala až tak realite, takže tento druh merania nie je až taký vhodný. Tiež samotné meranie predstavovalo dosť veľký problém kvôli odrazom v miestnosti a nedostatku miesta kde by bolo veľa voľného priestoru okolo. Keďže stále nemám dosť skúseností veľa krokov bolo pokus-omyl a už len samotné importovanie kriviek do simulačného programu bolo v niektorých prípadoch zložité. Pre mňa osobne najviac funkčný sa ukázal program VituixCAD. Z meraní som si navrhol prvý nástrel výhybky a deliaca frekvencia vyšla približne na 2,8kHz. Zhodou náhod som mal väčšinu potrebných súčiastok doma, takže som si hneď výhybku poskladal ako vrabčie hniezdo a zmeral reprosústavu. Ukázalo sa že fáza výškového reproduktoru bola zmeraná buď v opačnej fáze, alebo som prehodil pri meraní káble a nevšimol som si to, ale už pri simulovaní výhybky sa mi to nejako nezdalo. Takže po otočení fáze to veľmi zhruba sedelo ako malo. Zistil som že je potrebné spraviť ešte zopár malých korekcií ale tie už neboli v schopnostiach simulovania, takže moje ďalšie ladenie prebiehalo na vrabčom hniezde kde som menil súčiastkám hodnoty a ladil jemné detaily aby som sa dostal k požadovanému výsledku. Najzaujímavejší na celom procese pre mňa bol kolobeh - zmerať - odmotať 10 závitov z basovej tlmivky - zmerať - a postupne sledovať ako to presne sadne kam chcem Výsledok merania v osi cca uprostred medzi stredobasom a kalotou:
a pod uhlami, porovnanie 0° / 20° / 45° / 60° Pri meraní ma dosť prekvapilo, že aj pod hrozne strmým 60° uhlom je po nejakých 6khz minimálny pokles.
Pri meraní som meral v osi, ako aj pod uhlami, a musím skonštatovať že reprosústava má neuveriteľné pokrytie priestoru. Merania pod miernym uhlom sú skoro totožné s osovým meraním! Neviem či to je vďaka širokopásmu použitého ako stredobas alebo tvaru ozvučnice, či vďaka dobrému vyžarovaniu HiVi kaloty, ale reprosústavy majú neuveriteľne živý zvukový prejav. Ak si cez ne pustím napr. Tamacun, skladba znie neuveriteľne živo až sa mi nechce veriť že je to možné prehrať s takými detailmi a priestorom. Tak dobre hrajúce reproduktory som dávno nepočul, ak vôbec, a myslím, že je to pre mňa prvá reprosústava, ktorá sa excelentným podaním stredovýšok približuje a konkuruje štúdiovým slúchadlám.
Vnútorný objem bedničiek je necelých 5 litrov, bedničky už aj čosi zabasujú a vedia ísť vzhľadom na ich rozmer až prekvapivo hlboko. Bassreflex je naladený zhruba na 65-70Hz a toto je zhruba aj spodný limit nf prenosu reprosústav čo k PC bohate postačuje.
S celkovým výsledkom som nadmieru spokojný a ďaleko prekročil všetky moje očakávania, týmto zároveň ďakujem Smejchovi za veľkú pomoc na tomto projekte.
Cela galeria fotiek v linku:
https://postimg.cc/gallery/DTZ7CXc