Nejsi přihlášen. Přihlas se nebo se zaregistruj.
Audioweb.cz » Zesilovače, receivery » DPA222 Mk2 s rychlými trandy
Skúšam DPA222mkII fast bez kompenzačných kapacít a zatiaľ bez koncových tranzistorov, bez zaťaženia výstupu, napájané len zo stabilizovaného lab. zdroja +/-32V cez mostík v zdroji zosilňovača viď. foto...
Takto sa správa pri 100kHz tesne pred prebudením a prebudený, napätia je potrebné prepočítať x10, kvôli sonde...
Takto sa správa pri 10kHz tesne pred prebudením a prebudený, napätia je potrebné prepočítať x10, kvôli sonde...
Zosilňovač v takomto stave má svoje limity.
Takto sa správa budený pravouhlým signálom 100kHz v strede vybudenia a tesne pred prebudením, napätia je potrebné prepočítať x10, kvôli sonde...
Pri 10kHz je to kultivovanejšie, ale nie celkom optimálne...
Co to vyrábíš za prasárny ? Nechceš si vybrat něco jinýho, nejlíp nějakou vlastní konstrukci ?
Prerábam pôvodnú DPA222mkII, ktorú dávno staval LV. Teraz ju budúci majiteľ chce mať zmodernizovanú a doplnenú o PA04B. Bude z nej fast verzia ako to tu obdobne robili aj ostatní, s modernejšími, výkonnejšími, lineárnejšími a rýchlejšími tranzistormi. Idem na to ale postupne, overujem jednotlivé stupne, keď už sa s tým hrám. Ak sa nemýlim, tak v podstate zisťujem bežné správanie skráteného koncáku bez kompenzácii v diferenčnom stupni a vo VAS.
Tak preamp určite potrebuje uplne iné kompenzácie než koncový zosilňovač... To ktovie ako zaujímavé nie je.
Verím že tá speed verzia DPA222 hrá dobre. Úprimne sa mi pomalá verzia zvukovo nepáčila. Malo to taký nezáživný stredový zvuk bez rozlíšenia a hrozne prkenaté basy. DPA330mkIV bola už uplne inde...
Inak zrýchlovať sa dá dalej... Prípadne ide postaviť nejaky kaskadovaný VAS...
Nie je to až tak nezaujímavé. Teda aspoň pre mňa. Je to v surovom stave, bez filtrov, aj vstupného, len na jeden som zabudol a to 2p2 paralelne ku cliping dióde + zaťažené je to RC Bucherotom na výstupe. Správa sa to inak než som čakal. Myslel som, že 100kHz bude stále v pohode, aj do plného rozkmitu.
No a nie je možné že pri tak vysokých frekvenciách už zaberá boucherot ale pracuje na nízkej impedancií ktorú budiče nevybudia? Teda vychádzam z toho že hore píšeš že je to bez zataženia a dole píšeš že si tam mal boucherot... Ale neviem aké dalšie úpravy si v obvode urobil keď používaš ako koncové rovno budiče...
Inak ja by som tam už tie malé koncáky nedával. Tie 4 páry. Ak si dobre pamätám majú zhodný čip s 2SA1943/2SC5200 čo sú 100W tranzistory. 4 páry sú tam zbytočne to sa hodí tak na 300W koncák. Ja som používal v 400W 5 párov... Zbytočne tam budíš vysoké kapacity. Proste tam daj natesno jeden pár tých TO-264. Nebude to tak pekné ale bude to racionálny upgrade.
odpoj zobel, 100n pri 100k je 16R
Ďakujem pekne, uvedomil som si to až keď som písal príspevok že tam je zobel. Teraz to už pekne kmitá na 9MHz 5Vp-p. V pôvodnom to ten výstupný filter / záťaž udusila.
V tomto stave bez koncových tranzistorov som si odskúšal v simuláciách ako ktoré kompenzácie zaberajú. Vznikol z toho pre mňa zaujímavý súbor priebehov LG.
0. Bez kompenzácii to kmitá na 9MHz a priebeh LG v takom prípade vyzerá takto...
1. Ak osadím len kompenzácie C11 a C12 v horných RC členoch záťaže dif. stupňa odstupňované od 0 až do 1nF v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
2. Ak osadím len kompenzáciu C19 zaťažujúcu výstup VAS voči AGND odstupňovaný od 0 až do 100pF v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
3. Ak osadím len kompenzáciu C16 alebo len C15 lokálnu väzbu do (- inv.) vstupu z výstup VAS odstupňovaný od 0 až do 100pF v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
4. Ak osadím obe kompenzácie C16 a C15 lokálne väzby do (- inv.) vstupu z výstup VAS odstupňované od 0 až do 100pF v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
5. Ak osadím kompenzáciu RC (R=1kohm) premosťujúcu paralelne spätnoväzobný odpor a C je odstupňovaná od 5 až do 50pF v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
6. Ak osadím kompenzácie C15 // Rxxx=1kohm // Cxx (OIAC/TMIC) lokálne väzby z výstupu koncáku a výstupu VAS do (- inv.) vstupu, pričom C15 fixnem na 10pF odstupňujem len Cxx od 0 až do 100pF, tak v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
7. Ak osadím kompenzácie C15 // Rxxx=1kohm // Cxx (OIAC/TMIC) lokálne väzby z výstupu koncáku a výstupu VAS do (- inv.) vstupu, pričom Cxx fixnem na 10pF odstupňujem len C15 od 0 až do 100pF, tak v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
8. Ak osadím kompenzácie C15 // Rxxx=1kohm // Cxx (OIAC/TMIC) lokálne väzby z výstupu koncáku a výstupu VAS do (- inv.) vstupu, pričom C15 aj Cxx odstupňujem od 0 až do 100pF, tak v takom prípade priebeh LG vyzerá takto...
Koniec hlásenia;-)
hmm, ještě tak vědět, co ty křivky vlastně zanemnají 
lze si k tomu někde přečíst "omáčku" ?
Určite je veľa dobrých aj zrozumiteľných zdrojov, kde si o tom môžeme čítať.
Takto vyzerá výstupný signál resp. jeho frekvenčný rozsah a fázový posun, keby si ho meral na výstupe pri rozpojenej spätnej väzbe LG.
Z LG sa dá napr. vyčítať či uzatvorený zaväzbený obvod zosilňovača bude stabilný. Rovnakým postupom sa určuje aj "rezerva stability" vyjadrená buď v dB alebo fázovou rezervou.
Taktiež aj akú rezervu má spätná väzba v tom ktorom kmitočte na opravu skresleného výstupného signálu resp. jeho linearizáciu.
čili něco takového?
Napr. aby bol takýto obvod zosilňovača stabilný, tak od frekvencie kde sa fáza výstupného signálu "otočí" o viac ako 180st musí byť signál zoslabovaný t.j. dosahuje čím vyššie záporné hodnoty v dB. Stačí však aj rezerva -10dB.
Rovnako platí že v takom prípade nulové zosilnenie dosiahne s fázovým posunom "otočením" o menej ako 180st, t.j. čím menej, ale stačí s rezervou 15 a viac stupňov.
Nejhorší jsou prudké změny fáze někde pod jednotkovým zesílením, na amplitudě se to projevuje peekem, to je většinou nějaká lokální zv. blízko nestability a ty to celkovou zv. jen tlumíš.
Při limitaci, kdy se mění podmínky stability, to pak může nasadit oscilace.
Taky když je konec v B, tak nejde spoléhat na lineární analýzu 
Ďakujem za radu a poznámku. Takže táto lineárna analýza je len hrubý odhad, ktorý je potrebné overiť.
V tomto DPA sa prudké zmeny fázy alebo jeden ostrý peak prejavuje tesne nad 10MHz a nie je s tým v celej zostave aj s koncovými tranzistormi čo robiť. Niektoré samostatné prvky kompenzácie, ako je vidno aj vyššie, nemajú nejak badateľný vplyv. Avšak v spojení aj s viacerými prvkami to zrazu v niektorých prípadoch hýbe oveľa viac. Je to však všetko ako na tenkom ľade a neviem či v tom pásme 10MHz už realita bude značne posunutá. Jednak to pásmo správne nepodpisujú modely a hlavne už sa prejavia parazitné vlastnosti návrhu dosky.
Tu je porovnanie LG bez kompenzácii a s pôvodnými kompenzáciami (C11 a C12 =1nF, C15 a C16 = 82pF, C19 = 33pF, C22 a C23 = 27pF).
Tu som zavesil .cir do MC s modelmi novších tranzistorov ON Semi, ktoré sú aktuálne použité aj v zosilňovači.
https://hifi.slovanet.sk/bb/viewtopic.p … 683#337683
Aký je "zmysel" R45+C16 v tej schéme? A skús zmenšiť C26 tak na 10p.
Audioweb.cz » Zesilovače, receivery » DPA222 Mk2 s rychlými trandy
Nahrát obrázek