S 1PF 067 08 je to zložité. Niekto ich chváli, iný im nevie prísť na meno... Čo viedlo k ich vývoju a prečo ich v Tesle Bratislava poňali práve takto, to už ťažko zistíme. Je ale vysoko pravdepodobné, že ako ideový základ pri ich vzniku boli ozvučovacie kinobedne 25WS/D-2, ktoré sa tu vyrábali už v 60. rokoch. V princípe – po začiatku výroby gumových nízkorezonančných ARN 73x v r. 1972 tu nimi boli nahradené celopapierové ARZ / ARO 711. Zmenšil sa objem bedne, bol odstránený BR, feritový streďák ARO 66x bol kvôli zmenšeniu citlivosti vymenený za AlNiCo ARO 68x, ale čo považujem za dôležité – tlakový ART 481 bol spočiatku vymenený za papierový ARV, lenže eliptický. Existujú svedectvá, že prvé série 1PF 067 08 boli vyrobené s eliptickým výškáčom ARV, asi 8Ω 088, ktorý bol umiestnený koaxiálne pred ARO. Po veľmi krátkej dobe bol eliptický výškáč zamenený za kruhový ARV 168, lebo aj ten začala Tesla ValMez chrliť vo veľkom v r. 1972, a bol umiestnený nabok od ARO, ako kedysi tlakový ART v tých 25WS/D-2. Medzi prvými a neskoršími sériami 1PF 067 08 boli aj ďalšie konštrukčné rozdiely, ako napríklad už spomínaná odnímateľná zadná stena.
Na záver výroby v 80. rokoch bol pôvodný otvor pre 203 mm streďák ARO 687 skutočne zmenšený a určený pre 200 mm ARO 6608 – a za normálnych okolností sa tam ARO 6608 aj dostali. Ale z toho, čo som sa chvíľu rozprával s niekdajším pracovníkom Tesly Bratislava musím podotknúť, že tí „lajdáci“ boli často radi, ak im z Valašského Meziříčí vôbec prišli aspoň nejaké repráky. A nie aby si z nich ešte vyberali.
Spomedzi krabicových kondenzátorov sa mi doteraz ako najporuchovejšie tiež ukázali TC 473 MP s kapacitou 8µF. Ale mám tu aj 4µF TC 473 MP, ktorý pri meraní ukazuje úctyhodných 5,9 µF. Takže kontrola výhybky je po desaťročiach skutočne nevyhnutná, aj keď neobsahuje elyty.