KomarD-Jeay (Monacor SP-6/100PRO a DT-300)

Úvod
Pôvodným zámerom projektu boli satelity ku subbasu, ktoré by boli dostatočne zaťažiteľné, mali vyššiu citlivosť a relatívny dostatok basov, aby mohli prípadne hrať aj bez subbasu. Tiež mali byť pôvodne finančne nenáročné, čo už teraz nesplňujú. Boli jedným z mojich prvých pokusov stavby reprosústav a ekvivalentne dopadol aj výsledok.

Ako stúpali moje nároky na kvalitu reprodukcie a finančné možnosti dovolili, satelity som postupne upravoval. Vymenili sa v nich 3 rôzne basové a výškové reproduktory, ktoré možno vidieť na fotkách. Momentálne sú vo finálnej podobe, ďalšie úpravy už neplánujem.

Reproduktory
Prvé pôvodne osadené reproduktory boli 5" Dexon (Pioneer) DRB 13/40 s nevalnými parametrami, avšak svoj účel spĺňali. Výškový bol Tonsil GDWK 10/8. Tonsily sa mi podarilo odpáliť spätnou väzbou s prenoskou z DJ grama, tak ďalšia voľba bola Monacor DT-75/4. Neskôr som zmenil basy za 6.5" Monacor SP-167E. Zaťažiteľnosť bola v oboch prípadoch u basov 80W, čo bol neskôr problém kvôli možnému pripojeniu na silnejší zosilňovač. Tiež som vyžadoval viac basov a väčšiu hĺbku, zároveň vyššiu kvalitu. Po porade na tomto fóre padla voľba na Monacor SP-6/100PRO. Spolu s tým prišla na rad aj výmena výškových reproduktorov a zvolil som Monacor DT-300. DT-300 je po zvukovej stránke takmer zhodný s DT-75, výhodou však je vyššia zaťažiteľnosť a vhodnosť do konštrukcie typu d’Appolito, kde rozdiel bolo počuť ihneď v lepšom zladení fázy. Vďaka svojej 1.2" membráne a nízkej rezonančnej frekvencii je zároveň vhodný pre výhybku so strmosťou 6dB/okt.

Konstrukce
Pôvodná voľba hrúbky materiálu bola 10mm kvôli hmotnosti a zároveň úspore miesta. Pevnosť zabezpečovalo 6 priečok vo vnútri. Pôvodné basové reproduktory so svojou ľahkou papierovou membránou a malou výchylkou neboli schopné rozkmitať ani tak tenkú stenu. Vo finálnej úprave s novými basmi s ťažšou membránou som prilepil dopredu a dozadu ďalšiu dosku a dosiahol hrúbku steny 22mm, dodatočne vystužil bočné steny. Zároveň som zapustil reproduktory, basy 4mm a výšku 6mm. Hrany sú skosené pod 45° uhlom. Povrch je len brúsený 2 zrnitosťami a na to je nanesený základ - čierny polyuretán. Povrchová úprava bola najprv čiernym sprejom, teraz je matný čierny polyuretán, ktorý sa skôr tvári ako pololesk. S povrchom veľmi spokojný nie som, polyuretán H-pur bolo dosť problematické nanášať valcom, problém bol aj so správnym nariedením a natužením, keďže doporučené je 7:1 a v tomto pomere nie je povrch ani po polroku úplne vytvrdnutý; pokusom mi vhodné tuženie vyšlo až 4.5-5:1. Vnútro je vytlmené čiastočne, molitanom hrúbky 3cm prilepeným na stenách. Pripojenie k zosilňovaču je realizované jednoduchým pérkovým terminálom. Vnútorná kabeláž je klasický Cu reprokábel prierezu 2mm².

Výhybka
Výhybka bola pôvodne len 6dB pre výškový reproduktor s delením od 7000Hz. K novým reproduktorom som sa rozhodol spraviť aj poriadnu výhybku, s priebehmi z webu výrobcu. Basy sú delené strmosťou 12dB/okt. s kompenzáciou indukčnosti a výška je jednoduchá 6dB/okt s útlmovým členom 1.6dB. Použité súčiastky sú Monacor - kondenzátory sú zvitkové, kompenzácia je s bipolármi, odpory sú klasické keramické, cievka je 1mm. Deliaca frekvencia je približne 3650Hz (simulovaná).

Zvuk
Zvuk je konečne takmer podľa mojich predstáv. Použité reproduktory poskytujú veľa detailov, ktoré predtým zanikali. Vo svojej cenovej kategórii som komerčné reprosústavy nepočul hrať lepšie. Zvládajú bez problémov vysokú hlasitosť, pričom neklesá zrozumiteľnosť; skôr mám pocit, že hlasnejšie hrajú lepšie. Naopak nemajú problém ani pri počúvaní v noci pri nízkej úrovni. Pri vyššej úrovni hlasitosti začínajú byť prezentné výšky, čo však je skôr fyzikálnou podstatou ľudského ucha. Hudobný žáner zvládajú akýkoľvek, hlavne mnou obľúbené elektronické tanečné štýly, akustická hudba však trochu lepšie sedí basovému pásmu. Pri dlhodobom počúvaní vôbec neunavujú. Problémom konštrukcie typu d’Appolito je vertikálna smerovosť, naopak výhodou je širšie podanie v horizontálnej rovine. Výšky začínajú výraznejšie ustupovať až cca 55° horizontálne mimo osi.

Vylepšenie vidím vo zväčšení objemu na 26 litrov, čím by mohli mať viac basov a väčšiu hĺbku. Pomôže aj úprava rozmerov ozvučnice, umiestnenie bassreflexu medzi basy do stredu, čo by mohlo mať za následok zvýšenie Q a tým lepšiu účinnosť a viac basov a tiež ešte zlepšiť ich podanie. Prínos bude aj v návrhu výhybky pomocou charakteristiky nameranej v hotovej ozvučnici.