Sústredím sa len na 3 miesta kompenzácie, ktoré majú aj najzásadnejší vplyv. Kapacitu medzi bázou a kolektorom v budiči som neosadil, nakoľko ani nemala nejak pozorovateľný vplyv.
Keď som mal zosilňovač zložený bez koncákov, tak bolo potrebné do záťaže v dif. stupni osadiť RC= min. 47pF+220ohm a 68pF+220ohm, ale s malou rezervou na obe strany 100pF+220ohm, namiesto pôvodných RC=1nF+220ohm.
Keď som však osadil koncové tranzistory s base stopermi 3,3ohm (bez laborovania odhadom), tak som postupne dospel k min. konfigurácii, v dif. stupni 100pF+220ohm, VAS do -IN 10pF+1kohm, VAS do AGND 47pF.
RC člen z VAS do -IN bol v oboch prípadoch problematický a pri vyšších hodnotách spôsobuje rozkmitanie. Jeho vplyv je pozorovať na zaoblení hrany obdĺžnika.
RC člen v dif. určuje strmosť nábežnej a dobežnej hrany, pričom jeho vplyv je pozorovateľný od 330pF. 1nF už spomaľuje hrany až na skoro 2us.
Záťaž resp. tlmenie VAS o AGND je variabilné, pričom som ho použil tak do 100pF, viac sa mi vidí pocitovo už ako veľká záťaž VAS.
Teraz mi nie je celkom jasné, kde by som mal vytvoriť rezervu. Ktorú hodnotu navýšiť napr. na dvojnásobok od min. medze, ktorú som dosiahol experimentami. Rád by som aj zmeral skutočnú rezervu priamo na zosilňovači, aby som videl ktorá kompenzácia ako na ňu vplýva. Simulácia je v tomto bode veľmi citlivá a asi aj nepresná. V reále mi zosilňovač reaguje odlišne. Tam kde mám v simulácii malú citlivosť, tu v reále je opačne výrazná. V reále nie je čas ani odčítať amplitúdu a frekvenciu rozkmitaného zosilňovača. Chce to silné nervy.
Nahrát obrázek