"A ano, impedance výhybky v oblasti kde se reproduktor dělí bývá srovnatelná s tou u reproduktoru - a kolikrát i víc a nejen u basového."
100% pravda, inak by to nedelilo, že..Ale to (výstupná impedancia) je presne zásadný rozdiel od aktívu, tam je to stále len impedancia výstupu konca..Toto sa pasívom nikdy nedá dosiahnuť , fázovanie a požadovaný priebeh ano, je to len otázka zložitosti výhybky.
A rovnako je pravda, že pohyblivá hmotnosť je u basu rádovo vyššia ako u výšky, aj nutné výchylky, preto je to (aktív) u basu najviac počuť...Aktívna výhybka "prinúti" bas presnejšiie sledovať signál , proti vlastným parazitným kmitom je viac brzdený prakticky nulovou impedanciou výstupu konca. Klasický pokus, poklep na membránu basu a potom to isté pri skratovaní svoriek. Žiadny rozdiel? Tranzientom nemyslím nejakú strmú hranu , rádovo mikrosekundy (to je práca pre výšku a stred, "rýchle basy" sú stredy..), ale napr. úder kopáku, bas v pasíve urobí "pfúú" , aktív "tf" ).
Plandanie- nemyslím "lietanie" membrány pri blbo navrhnutom boxe alebo subakustických zložkách signálu.