Dík všem za tipy. Spíš by mi pomohlo, kdyby jste sem hodili taky nějakou simulaci včetně návrhu bedny. Sinclair: stačí mi, když to pojede cca 40-80/90Hz. Samozřejmě v BP :-)
Proč proboha tak úpěnlivě trváš na tom bandpassu?
Protože je to přeci mnohem víc kchůl, daleko víc to tlačí. Nebo se to dá podle grafu ve WINIsd pěkně narovnat. To, že po nainstalování do kufru auta se řád bp bedny vlastně zdvojnásobí a totálně změní charka (šílené hrby v oblasti ladění rour/y) už nikoho nezajímá. To, co potom leze posluchači do uší je už jenom takový sínus, který měl kdysi asi něc společného se signálem z HU, ale to už je dávno zapomenuto...
Michale ))))))) Pro dobro věci jsi mohl napsat, že je jedno co zavřeš do dalších 500 litrů(sedan), jestli closed, BR, nebo BP. Jakákoliv ozvučnice se ti v kufru bude chovat jinak, než venku :-) Víc tlaku a účinosti mi neuškodí, a je jedno, jestli je to sůl, kůl, kchůl nebo vůl :-) Sínus a WINisd rulezzz...
junglist: proč se vůbec ptáš, když už ses rozhod sám?
Rozhod jsem se pro BP, ptám se, co do něj?
Ale jakej máš sakra důvod, že zrovna BP???
To je jednoduchý. Až dám dohromady 40 na SWX a Opus Ultra, tak tam dám closed :-) Čistýmu bassreflexu jsem nějak nepřišel na chuť a bp nejvíc vyhovuje mojí muzice. Asi tak.
Ty seš magor.
junglist: Tak teď ne zcela chápu...
Však on se taky nechápe, ale to neva, hlavně ať ta kysna má dvě roury
NEchte ho. Musím se ho zastat. JE to ještě autohifík, se kterým se dá mluvit a to se tak často nevidí. Sínus a winisd je cesta do pekel, to určitě víš, ZKusils někdy soft, kterej umí aspoň hrubě zahrnout prostředí auta? Mluvil bys o br a bp jinak. Uzavřená, navržená "od oka" podle takového softu strčí projevem do kapsy bedny s mnohem dražšími i objektivně lepšími repry, navržené klasicky BR-na rovno-ve free field.
Pavliku, čemu nerozumíš? Mates: zbožňuju tvoje hodnotný příspěvky. Michale: s tím Sínusem a WINisd jsme to asi popletli :-) Já právě s těma programama neumim, to právě čekám od vás, že něco nasimulujete. Kdybych to uměl, tak se neptám a konzultuju rovnou výsledek :-) V kompu mám akorát BassCad. Zájímá mě taky, co máte pořád proti bandpassu? Je to jen jinej druh ozvučnice. Nic víc. Samozřejmě jsem především pro closed, ale v tom sedanu to není ono. Chce to mít spíš rezervu ve výkonu, než ho dudat do mrtva. A nemá to nic společnýho s ohluchnutím v autě (pro Matesa)
BP má o 3dB nižšiu citlivosť... a cilivosti predsa nieje nikdy dosť
Nepleteš si to s isobarikem :-)
junglist: Myslim, že bys v tom autě dávno ohluch než bys to PD "dudal do mrtva".
Bandbass opravdu vychází s citlivostí hůř než uzavřená nebo BR, pokud tedy nechceš udělat jen hrb na 80Hz.
No dobre naladeny BP muze mit klidne +6dB proti closed/BR ozvucnici Bobisku. Za cenu zuzeni pasma, samozrejme. A muze to byt i lepsi, pokud se pouzije v BP vic reproduktoru a vicekomorove usporadani. BP s 4 kousky ARN 6614 (5-ti komorovy BP se spolecnou vented komorou) muze mit klidne citlivost kolem 100dB/1W/1m (za cenu celkem kravsky velky ozvucnice)a v pasmu cca 50-120Hz/-3dB zatizitelnost ~~ 150W.
Edit - zvysit citlivost BP neznamena automatickyudelat hrb na 80 Hz, to je casty omyl.
naposledy upravil Halen (2006-11-25 18:14:53)
Ale k ARN v BP to chce zes s hodně velkým činitelem tlumení.
halen: tim hrbem na 80Hz sem myslel že prostě uděláš hrozně úzký pásmo.
Jako Halen! No, právě že si nejsem jistej, jestli si rozumíme. Snad se neurazíte, když si něco zopakujem. Cituji kolegy (bratry):
Môže sa zdať že tieto typy ozvučníc sú poslednou módnou vlnou vo svete car audio. Možno to mnohých prekvapí ale tieto o typy sú k dispozícii už veľa rokov. Prvý patent pre bandpass ozvučnicu bol udelený v roku 1934 Andre d'Alton-ovi. V nasledujúcich desiatich rokoch, záujem o tento typ ozvučníc sa znova obnovil po podstatných pokrokoch v popise ich správanie. V súčasnosti mnoho domácich sub/satelitných reproduktorových systémov používa bandpass systémy pre nízkofrekvenčnú reprodukciu. Návrhy od BOSE, KEF,AR a mnohých iných sa stáli veľmi populárne v kruhoch domáceho audia.
V bandpass ozvučnici, už reproduktor nehrá bezprostredne do posluchového priestoru. Namiesto toho, celý výstup subwoofrového systému je produkovaný cez nátrubok alebo nátrubky. V bežnom uzatvorenom alebo vetranom subwoofrovom systéme je nízkofrekvenčný rozsah interakciou reproduktora a návrhu ozvučnice, ale rozsah vyšších frekvencií je výsledkom prirodzenej charakteristiky reproduktora (pokiaľ nie je ohraničený výhybkou). V bandpass ozvučnici, predná časť reproduktoru vyžaruje do komory ktorá je naladená nátrubkom. Táto vetraná predná časť komora pôsobí ako dolnopriepustný filter ktorý akustický obmedzuje vysokofrekvenčný rozsah subwoofrového systému. Meno "pásmová priepust" je skutočne výstižný popisný v tom, že vyjadruje skutočnosť, že ozvučnica prepúšťa len určité kmitočtové "pásmo" (rozsah) ktoré "prepúšťa " do posluchového priestoru.
Tak ako? Nemôžeme rovnaký výsledok dosiahnuť aj pridaním dolnofrekvenčnej výhybky do subwoofrového systému? Áno, je to možné, ale bandpass ozvučnica poskytuje oproti konvenčným typom ozvučníc oveľa vyššiu účinnosť a/alebo hlbší rozsah hlbokých frekvencií pri rovnakej veľkosti.
Zmenou objemu prednej a zadnej komory a ladením nátrubku alebo nátrubkov, môžeme podstatne meniť vlastnosti subwoofrového systému. Ak zvolíme parametre ozvučnice pre úzku šírku pásma, v danom frekvenčnom rozsahu sa zvýši pásme účinnosť subwoofrového systému a môžeme dosiahnuť zisk až 8dB (v niektorých prípadoch dokonca aj vyšší.) Ako zvolíme parametre ozvučnice pre širokú šírky pásma, môžeme dosiahnuť veľmi impozantný nízkofrekvenčný rozsah pri kompaktných rozmeroch ozvučnice ale úkor účinnosti a dobrá prechodová odozva. Stredná šírka pásma môže predstavovať rozumný kompromis medzi všetky týmito vlastnosťami. Ale aby zmätku nebolo ešte dosť, vo vnútri každého pásma, môže konštruktér súčasne meniť parametre ozvučnice tak že zdvihne alebo potlačí rozsah subbasov čo má ale vplyv na účinnosť systému.
Ako môžete vidieť, bandpass ozvučnice môžu poskytovať veľmi rozdielny zvuk ktorý závisí od výberu parametrov ozvučnice. A z tohto dôvodu nie je možné jednoducho všeobecne popísať všetky výhody a nevýhody bandpass ozvučníc.
Jedna príznačná pri bandpass ozvučniciach ktoré sú univerzálne je že oproti konvenčným typom ozvučníc lepšie kontrolujú pohyb membrány v širšom frekvenčnom pásme. Je to spôsobené rýchlymi zmenami tlaku vzduchu na oboch stranách membrány reproduktoru, reproduktor je schopný produkovať vysoké hodnoty akustického tlaku bez toho aby sa membráne nadmerne pohybovala. Toto znamená, že je menej pravdepodobné, že membrána reproduktoru prekročí maximálnu výchylku v hlavnej časti subbasového rozsahu. Avšak, práve pretože membrána sa nepohybuje s veľkou výchylkou neznamená to, že pohonný systém reproduktora nemusí stále pevne kontrolovať pohyb membrány, ale znamená to membrána musí prekonávať pri pohybe značný odpor. Tento odpor veľmi namáha reproduktor, hlavne v prípade ak sa pri ovládacích prvkoch autorádia nachádza bláznivý audiofil. Stret medzi silou generovanou pohonným systémom a tlakom vzduchu v ozvučnici vyvíja extrémnu silu na lepené spoje a tlmenie reproduktora. Jednoducho povedané v bandpass ozvučnici môže prísť k roztrhnutiu reproduktora obzvlášť v prípade že do reproduktora dodáte príliš veľký výkon. Pretože membrána sa tak veľmi nepohybuje a hluk je maskovaný prednou komorou, je veľmi obtiažne počuť či je reproduktor už vážne poškodený. Mnohí ľudia bolo známych tým že niekoľko minút po pripojení roztrhali reproduktor vo vnútri bandpass-ovej ozvučnice na franforce pretože si neuvedomili že reproduktor dostal infarkt. Pre dosiahnutie dlhej životnosti reproduktora je nevyhnutná voľba správneho výkonu a presné nastavenie zosilňovača.
Bandpass ozvučnice môžeme rozdeliť na dva základné typy: raz vetraný a dvakrát vetraný. V raz vetranom návrhu je zadná komora uzatvorená a v prednej komore je nátrubok. V dvakrát vetranom návrhu sú v prednej aj zadnej komore nátrubky vyvedené do posluchového priestoru. Variáciou na dvakrát a raz vetraný bandpass je "sériovo-ladená" bandpass ozvučnica s nátrubkom ktorý spája prednú a zadnú časť komory.
Rozdiely medzi jednoduchou a dvojitou bandpass-ovou ozvučnicou sú podobné ako rozdiely medzi uzatvorenými a vetranými ozvučnicami. Raz vetraný bandpass väčšinou vykazuje pozvoľný pokles spodného pásma (približne 12dB/oktávu) a lepšiu prechodová odozvu. Dvakrát vetraný bandpass má väčšiu citlivosť a pohyb membrány je kontrolovaný v oveľa širšom frekvenčnom pásme ale má strmší pokles spodného rozsahu (18-24dB/octave). Pretože rozdiel v strmosti poklesu nízkofrekvenčného rozsahu je značný, pri rovnakom frekvenčnom rozsahu musí mať oproti jedno vetranému dvakrát vetraný bandpass väčší objem ozvučnice.
V porovnaní s bežnými typmi ozvučnice, je návrh a konštrukcia bandpass ozvučníc oveľa komplikovanejšia. Vzťahy popisujúce a upravujúce vlastnosti v bandpass ozvučnici netolerujú chybu. Drobná chyba vo výpočte objemu alebo nekvalitná konštrukcia môže obrátiť kvalitný návrh na hrozne hrajúcu ozvučnicu. Zabudovanie nátrubku alebo nátrubkov so správnou veľkosťou môže byť krajne náročné a často sa stáva že návrh ktorý na papieri vyzeral sľubne je v praxi takmer neuskutočniteľný. Návrh takýchto ozvučníc treba prenechať ľudom ktorý majú rozsiahle skúsenosti s navrhovaním a stavbou ozvučníc.
junglist: no a co? Pořád nevidim důvod proč zrovna bandpass?
Vždyť jsem to už psal :-))))))))
junglist napsal:
To je jednoduchý. Až dám dohromady 40 na SWX a Opus Ultra, tak tam dám closed :-) Čistýmu bassreflexu jsem nějak nepřišel na chuť a bp nejvíc vyhovuje mojí muzice. Asi tak.
junglist: no to je hezký, až na to, že z toho se to nedá pochopit.
Udělej si bandpás, nalaď si ho na hrb a vlez si na něj
TAK TAK, KAK KAK.
ARCHIV STARŠÍCH FÓR / 3. FÓRUM - 776 témat (8/2006 - 12/2006)